Gerlachovský štít - Martinova cesta/Martinovka

Gerlachovský štít je pre svoju nadmorskú výšku jeden z najnavštevovanejších vrcholov Vysokých Tatier. Na vrchol sa dá dostať viacerými variantami (do obtiažnosti II-III UIAA). Jedna z najzaujmavejších je Martinova cesta - Martinovka.

Martinovka je úsek hlavného hrebeňa od Poľského hrebeňa až po Gerlachovský štít. Prvý ho preliezol v jednom kuse nemecký horolezec Alfred  Martin 15.8.1905.

Hrebeň je asi 1900 m dlhý:     Pol'ský hrebeň- Velický štít:       400 m
                                             Velický štít- Litvorový štít:         550 m
                                              Litvorovy štít- Zad. Gerlach:     600 m
                                              Zadný Gerlach - Gerlach:          300 m

Nadmorská výška:  max. 2654 m. n. m.                                Približný čas:    11:00
                              min.  1005 m. n. m.                              

Popis trasy:
Tatranská Polianka,rázcestie Velický most, hotel Sliezsky dom, Velické pleso, Dlhé pleso, Poľský hrebeň,Velický štít, Litvorový štít,Lučivjansku veža, Malá Litvorová veža, Gerlachovská vežička, Veľká Litvorova veža, Lavínová veža, Lavínový štít,  Zadný Gerlach, Tetmajerove sedlo, Gerlachovský štít, Batizovská próba, Batizovské pleso,hotel Sliezsky dom , rázcestie Velický most, Tatranská Polianka

Podrobný popis trasy: Martinovka
Gpx súbor:          Martinovka-gpx

Fotografie:

Ďalšie výstupy na Gerlachovský štít:

Gerlachovský štít, Lomnický, Ľadový,...v jeden deň

3 x Gerlachovský štít...za deň

Gerlachovský štít - Gypsyho ferata

Gerlachovský štít - Batiz.dolina-Tetmaj.sedlo-Gerlach

Gerlachovský štít - Krčmárov žľab

Gerlachovský štít od Popradského ľadového štítu

Ľady v Tatrách

Sopeľ

                         Fotografie:

Veverkov ľadopád - II/4, Slavkovský štít, do 80st, výška ľadu 55m
Prístup: Zo St. Smokovca po červenej značke smerom na Hrebienok, na úrovni Rainerovej chaty odbočiť po modrej značke vpravo, smer Zbojnícka chata. Po 20 min. odbočiť z chodníka vľavo pod Veverkov žľab.
Trvanie cesty: cca 1h

Ľadopád v záhradkách - obtiažnosť II/5 do 90 st., výška ľadopádu 80 m (podľa akt.podmienok)
Prístup: Zo St. Smokovca po červenej značke smerom na Hrebienok, na magistrále nad Rainerovou chatou odbočiť vpravo smerom na Slavkovský hrebeň.
Trvanie cesty: cca 40 min.

Ľad pri Velickej próbe - II/4, do 90st. výška ľadu cca 50m (podľa akt.podmienok)
Prístup:  Z T. Polianky po zelenej značke smerom na Sliezky dom, nad Večným daždom odbočiť vľavo smerom do Velickej proby a traverzovať popod hrebeň k ľadu
Trvanie cesty: cca 2,5 h.

Orolínov ľad - II/3 , do 90st. výška ľadu cca 50m  (podľa akt.podmienok)
Prístup:  Z T. Polianky po zelenej značke smerom na Sliezky dom. Ľad nájdeme nad Sliezskym domom, pod Kotlovým štítom.
Trvanie cesty: cca 2 h.

Sopeľ - II/5 , do 90st. výška ľadu podľa podmienok cca 50m (podľa akt.podmienok a variantov)
Prístup:  Z T. Polianky po zelenej značke smerom na Sliezky dom. Ľad nájdeme nad Sliezskym domom, pod Kotlovým štítom vpravo od Orolína
Trvanie cesty: cca 2 h

Grószove ľady - spodná časť, II/2+ do 70st. výška ľadu podľa podmienok cca 50m
horná časť,  II/3+ až 4, do 85st. výška ľadu cca 40m  (podľa akt.podmienok a variantov) 
Prístup: Zo St. Smokovca po červenej značke smerom na Hrebienok, na úrovni Rainerovej chaty odbočiť po modrej značke vpravo, smer Zbojnícka chata. Po 30 min. odbočiť z chodníka vľavo na Grószov žľab
Trvanie cesty: cca 2 h

Kráľovnin závoj - dvojdĺžkový ľad 1.dĺžka 50m WI4 do 85°, 2.dĺžka 40m WI3 do 70  (podľa akt.podmienok a variantov) 
Prístup: Zo St. Smokovca po červenej značke smerom na Hrebienok, na úrovni Rainerovej chaty odbočiť po modrej značke vpravo, smer Zbojnícka chata. Po cca 20 min. odbočiť z chodníka vľavo na Královský žľab
Trvanie cesty: cca 1,5 h

Oči plné ľadu - trojdĺžkový ľad 1.dĺžka cca 40m WI3 do 70°, 2.dĺžka cca 40m WI5 do 90°, 3.dĺžka cca 10m do WI5 do 90° (podľa akt.podmienok a variantov) 
Prístup: Z Lysej Poľany po modrej značke smerom na Bielu vodu, po cca 40min. odbočiť z modrej značky vľavo.
Trvanie cesty: cca 1 h

Mrozekov ľad - dvojdĺžkový ľad 1.dĺžka cca 20m  WI2-4 do 80°, 2.dĺžka cca 30m do WI4 do 85°,  (podľa akt.podmienok a variantov) 
Prístup: Z Lysej Poľany po modrej značke smerom na Bielu vodu, po cca 30min. odbočiť z modrej značky doľava.
Trvanie cesty: cca 50 min.

Lomnický ľad- dvojdĺžkový ľad 1.dĺžka 40-50m  WI4 do 90°, 2.dĺžka 40-60m WI4+ do 90°  (podľa akt.podmienok a variantov) 
Prístup: Zo St. Smokovca smerom na Téryho chatu a pod hangom odbočiť do Téryho kuloáru. Lad začína cca v polovici žľabu, prevýšenie z doliny asi 400m
Trvanie cesty: cca 3 h

Ľad v Patrii - dvojdĺžkový ľad (možnosť natiahnuť aj na jednu dĺžku) 1.dĺžka cca 20-25m  WI2-4 do 80°, 2.dĺžka cca 30-40m do WI2 až 4 do 80°,  (podľa akt.podmienok a variantov) 

Prístup: Zo Štrbské plesa po červenej značke smerom na Popradské pleso, po cca 30min. odbočiť z červenej značky doľava smerom do žľabu  (pozn. lavínozny terén)

Trvanie cesty: cca 40 min.

Slavkovský ľad - dvojdĺžkový ľad, naľavo od ciagľov Bibinho ľadu, tri výšvihy do 80° oddelené ľahšími pasážami. Ľad má cca 60m a hore sa dá zlanit aj zo slučky  

Prístup: Zo St. Smokovca po červenej značke smerom na Hrebienok, na úrovni Rainerovej chaty odbočiť po modrej značke vpravo, smer Zbojnícka chata. Po 30 min. odbočiť z chodníka vľavo ku ľadu.

Trvanie cesty: cca 2 h

Cyklistický ľad - jednodĺžkový ľad v ľavej časti Malej Žltej steny. Obtiažnosť  II/4 až 5 podľa aktuálnej situácie.  Nad ľadom sa nachádza retiazkový štand (odpor. dlžka lana 60m)

Prístup: Zo St. Smokovca smerom na Téryho chatu...pod hangom odbočiť doľava, ľad je viditelný od chodníka.

Trvanie cesty: cca 2,5 h

Mapa tatranských ľadov   mapa
Sprievodca tatran. ľady:  sprievodca

Hochkönig - ferrata Königsjodler

Hochkönig (2941m) je najvyšší vrchol Berchtesgadenských Alp. Masív Hochkönig je dlhý 12 km a leží západne od mesta Bischofshofen, 42 km južne od Salzburgu. Na juh spadá strmými stenami až 1000 metrov vysokými a na sever pozvolna klesá do údolia Blühnbachtal. Zo severnej strany Hochkönigu je malý ladovec Übergossene Alm, ktorý je jediným náhorným ľadovcom Východných Alp. Eště v roku 1888 mal ľadovec plochu 5,5 km². Na vrchole Hochkönigu je postavená chata Matrashaus s kapacitou cca 100 miest.

Z južnej strany sa dá dostať na vrchol ferratou Königsjodler - je to jedna z najimpozantnejších Via ferrát aké môžeme v Európe nájsť. Obtiažnosť je D. Veľmi odvážne vedená ferrata po mnohých skalných vežiach, ktoré vytvárajú krásny hrebeň. Za všetko hovorí 1700m lán a značné prevýšenie, ktoré z tejto túry robí jednu z najveľkolepejších vysokohorských túr.

Vrch Hochkönig s chatou Matraushaus

ferrata Königsjodler

Fotografie:

Popis trasy:

Dientner Sattel, chata Erichhütte, sedlo Hochscharte, ferrata Königsjodler, Hoher Kopf,Hochkönig, Birgkar,Dientner Sattel 

Königsjodler - Klettersteig : Info, topo,...

                                                       

   

 Ferrata Königsjodler

                                          Ferrata Königsjodler from Jozef Ďuronka on Vimeo.

Spišský štít a ihla

Spišský štít (2483m.n.m.) je pekný, zubatý vrchol v rázsoche Lomnického štítu. V konkurencii vyšších susedov príliš nevyniká, hoci je zdobený krásnymi vežami. Od Baraních rohov ho oddeľuje Baranie sedlo. Hrebeň ku, ktorému patrí aj Spišský štít oddeľuje Malú studenú dolinu od Veľkej zmrzlej. Spišský štít má dva vrcholy. Vyšší z dvoch vrcholov je SZ. JV vrchol medzi vedľajším vrcholom a Ovčiarskou lávkou klesá do výraznej Spišskej štrbiny kde sa nachádza aj Spišská ihla. 

Ako prví na štíte stáli v r. 1896 maďarský sudca Jozsef Déry a horský vodca Johann Hunsdorfer starší. Trasa viedla z Malej Spišskej doliny a je nejčastějšie používaná i dnes.

Pridať popis

Spišská ihla

Nadmorská výška:  max:  2 483  m n. m.

                              min:   1010  m. n. m

Popis trasy:

Starý Smokovec, Hrebienok, Teryho chata, Mačací kotol, Ovčiarska lávka, Spišská ihla, JV vrchol, SZ vrchol, hrebeň k Baraniemu sedlu, Teryho chata, Hrebienok, Starý Smokovec

           

            Fotografie:

                                                                               
                                                                             

 Výhľad zo Spišského štítu

Ďalšie tatranské ihly:     Ihla v Dračom              

                         Ihla v Ostrve

                         Ihla v Patrii

                         Barania ihla

                         Żabia Lalka

Fanis Sud - Via Ferrata Cesco Tomaselli

Fanes Sud (2980m) je 2 najvyšší vrchol skupiny pohoria Fanes, ktorá sa nachádza severne od Grande Lagazuoi a Falzarego. Na vrchol vedie via ferrata Cesco TomasellI obtiažnosti D.

                            
                                 Fotografie:

Popis trasy:
sedlo Passo Falzarego,  cesta 402 do sedla Forcella Travenanzes, bivak della Chiesa, ferrata Tomaselli, Fanis Sud , sedla Forcella Travenanzes, sedlo Passo Falzarego


                                                       Výhľad z vrcholu Fanis Sud

 .

Bec de Mesdi - Via ferrata Delle Trincée

Via ferrata Delle Trincée je krásnu, vzdušná, pomerne jednoduchá ferrata. Od jazera Lago di Fedaia sa vystúpi do sedla Porta Vescovo s nádhernými výhľadomi na Marmoladu. Odtiaľ ferratou po hrebeni medzi Arrabou a Marmoladou cez najvyšší vrchol ferraty, Bec de Mesdi 2727 m.n.m. Cestou späť k jazeru, prejdete bunkre a štôlne z I.sv.vojny. V závere hrebeňa sa nachádza bivak Bontadini(2550m).

Fotografie:

Popis trasy:  Lago di Fedaia, sedlo Porta Vescovo, ferrata  Delle Trincée, bivak Bontadini, Lago di Fedaia

Približný čas: 8h                                           Dlžka trasy: cca10 km

                                                         
                                                             
                                                                 Výhľady počas ferraty

Marmolada

Marmolada (3343m) vysoká hora, najvyššia v Dolomitoch, výraznej horskej skupine v južných Alpách. Tvorí ju hrebeň v orientovaný smere východ – západ, s vrcholmi Punta Penia, Punta Rocca, Punta Ombretta, Pizzo Serauta a Punta Serauta.

Na juh sa takmer kolmo láme do steny 2 km širokej a až do 800 m vysokej. Na sever klesá miernejšie k sedlu Passo Fédaia a nesie jediný významnejší ľadovec v Dolomitoch. Počas prvej svetovej vojny cez Marmoladu prechádzala hranica aj front medzi Rakúsko–Uhorskom a Talianskom. Rakúšania v ľadovci vybudovali celé vojenské mestečko. Počas vojny došlo k najväčšiemu lavínovému nešťastiu v Alpách, pri ktorom prišlo o život 300 vojakov. Roztápajúci sa ľadovec v súčasnosti niekedy vyplavuje telá mŕtvych alebo ich výzbroj.

Fotografie:

Popis trasy:

Lago di Fedaia, Rif. Fiaconi, Marmolada Westgrat Klettersteig (Hans Seyffert Weg),Forcella della Marmolada, Punta Penia, Rif. Fiaconi, Lago di Fedaia



                                            Prvý úsek videa (0-0:47) z vrcholu Marmolada

Cima Grande Via Normale - Tre Cime

Tre Cime di Lavaredo (tri štíty Lavaredské) sú impozantná trojčlenná skupina, najčastejší symbol Dolomitov. Vyrastajú kolmo zo sutinových polí. Najvyššia, prostredná Cima Grande (veľká) meria 2 999 m, Cima Ovest (západná) 2 973 m a Cima Piccola (malá) 2 875 m.

Tre Cime

Na Cima Grande ako prvý vystúpili rakúsky horolezec P.Grohmann s horskými vodcami F. Innerkoflerom a P. Salcherom v r. 1869, dnešná normálka (450 výškových metrov, obťiažnosťIII.) Nástup je z juhu smerom na štrbinu medzi Cima Piccola a Cima Grande, odbočiť doľava žľabom a z neho do vlastného masívu Cima Grande. 

Cima Grande via normale

Fotografie:
Fotografie 2:

Rezervačný systém pre vstup / parkovaie pri Rifugio Auronzo:   Parking Tre Cime di Lavaredo

Cima Cadin Nord-Est - ferrata Merlone

Skupina Cadini sa nacháza v severovýchodnej časti Dolomitov. Najvyšší vrchol je Cima Cadin di San Lucano (2839 m.n.m.) Tretím najvyšším vrcholom je Cima Cadin Nord Est z výškou 2788m.

Na tento vrchol vedie ferata s názvom Merlone. Prístup je od chaty Rifugio Fratelli Fonda-Savio. Táto zaistená cesta je tvorená prevažne strmými a exponovanými rebríkmi s viacej než 300 priečkami.Táto ferata je dosť oblúbená najmä pre krásne výhľady na Tre Cime, Cristallo, Sorapis, Marmoladu,...

Fotografie:

Popis trasy:  

parkovisko Drei-Zinnen-Strasse (1806m), chata Rifugio Fratelli Fonda Savio (2367m), cesta 112 v smere na Cadin del Nevado, vľavo nástup na ferratu Merlone, Cima Cadin Nord-Est, zostup tou istou trasou

Hochalmspitze

Hochalmspitze 3360 m n.m. je najvyšší vrchol horskej skupiny Ankogel v rakúskych Vysokých Taurách. Rovnako ako väčšina hôr Vysokých Taur je tvorená žulou.Na východnej  aj na južnej strany hory sa nachádza ladovec. Na vrchole je 3m vysoký kovový kríž. Výstup na vrchol poskytuje krásne vyhľady na celú skupinu Vysokých Taur - samozrejme i na najvyššiu horu Rakúska, na Grossglockner.

Nadmorská výška:  max:  3360 m.n.m.                    Približný čas: 09:00

                              min:   2215 m.n.m.  

Popis trasy:

Gießener Hütte, Schwarzburger Weg,  Detmolder grat (C / I+), Steinerne Mandln,  Rudolfstädter Weg , Gießener Hütte 

Fotografie

Hreben Čiernych veží a Čierny štít

Čierne veže : Pri pohľade z Veľkej Zmrzlej doliny medzi Baraními rohmi a Čiernym štítom sa nachádzajú Čierne veže. Od Čierneho štítu ich oddeľuje Papirusovu štrbina. Hrebeň tvoria 3 veže - Veľká Čierna veža, Prostredná čierna veža a Malá čierna veža. Cez ich juhovýchodnú stenu (max. prevýšenie 180m) vedie výrazná rampa do Stolarczykovho sedla.

Čierny štít je impozantná skalná pyramída nad tromi dolinami: Veľkou a Malou Zmrzlou a Čiernou Javorovou dolinou. Na S vysiela hrebeň cez Čierne sedlá na Kolový štít, na JZ hrebeň cez Papirusovú štrbinu a Čierne veže do Stolarczykového sedla a na Baranie rohy. V hrebeň tvorí široký trávnatý chrbát, ktorý oddeľuje Malú Zmrzlú dolinu od Veľkej Zmrzlej doliny. Vyhľadávaná je JV stena s pevnou skalou.

Čierne veže a Čierny štít

Fotografie

Nadmorská výška:  max:  2 434 m. n. m. 
                              min:     950 m. n. m.

Popis sprievodca lez. ciest:  Stanislawského depresia
                                            Narovnanie piliera

Popis našej trasy:

Biela voda, rázcestie pri Šalviovom prameni, Chata pri Zelenom Plese, prah do Veľkej Zmrzlej doliny, Veľká Zmrzlá dolina, Čierny štít (cesta- Stanislawského depresia), Papirusova štrbina,Veľká Čierna veža, Vyšná Papirusova štrbina, Prostredná čierna veža, Vyšné čierne sedlo,Malá čierna veža,  Stolarczykovo sedlo, pod Čiernym štítom, Čierny štít (cesta-  Narovnanie piliera), Veľká Zmrzlá dolina, Chata pri Zelenom Plese, Biela voda

                              

Vareškový hrebeň

Vareškový hrebeň sa nachádza v hrebeni, ktorý vysiela Bradavica k Slavkovskému štítu.  Začína sa na Východnej Slavkovskej veži a končí na Slavkovskej kope. Má cca 2km. Vareškový hrebeň oddeľuje Veľkú Studenú dolinu od Slavkovskej dolinky.

Fotografie

Nadmorská výška:  max:  2452 m. n. m.                         Približný čas:  09:00 

                              min:   1010  m.n.m.

Popis trasy:
Starý Smokovec, Hrebienok, nad Rainerovou chatou, Vareškové pleso, Slavkovské sedlo, Zadný Slavkovský hrb, Vareškové sedlo, Predný Slavkovský hrb, Varešková priehyba, Slavkovská kopa, Slavkovský štít, pod Slavkovským štítom, Hrebienok, Starý Smokovec

Koruna Vysokej (Dračí, Vysoká, Ťažký štít ) a Ihla v Dračom

Koruna Vysokej je úsek hrebeňa v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, no z väčšej časti jeho južného výbežku. Predstavuje hrebeňový prechod štítov –  Dračí štít, Vysoká a Ťažký štít.

Dračí štít - v Dračej dolinke žil drak, ktorý ľudom žral dobytok, ovce a napokon aj dievčatá. Ani mládenci ho nepremohli. Až keď prišla na rad Betka Havrančíková, išla do hôr jej matka a skríkla: “V mene lásky ťa zaklínam, beštia pekelná, premeň sa na skalu!“ Stalo sa, a tak máme Dračiu Hlavu i Chrbát, Zuby, Pazúry a najvyšší je chvost – Dračí štít. 

Dračí štít je najvyšší štít bočného hrebeňa vybiehajúceho z Vysokej na JV. Má dva vrcholy – severozáp. Malý Dračí štít (2518 m) a juhových. Veľký Dračí štít (2523 m) . Od Vysokej ho oddeľuje Vyšné Dračie sedlo. Bočný juhovýchodný hrebeň oddeľuje Rumanovu dolinku od kotlinky pod Dračím sedlom.

Vysoká je dvojvrcholový štít hlavného hrebeňa Vysokých Tatier s dvoma rovnako vysokými vrcholmi. Na SZ vrchole je oceľový kríž, momentalne modrej farby. Nachádzal sa tu aj počas komunistickej diktatúry. Symetrický dvojvrchol Vysokej je z každej strany impozantný a patrí k najkrajším a najfotografovanejším štítom Vysokých Tatier.

"Výhľadu z Vysokej môžete zazlievať len jedno, že odtiaľ nevidno Vysokú, lebo tá dodáva každej panoráme Tatier osobité čaro svojimi dôstojnými tvarmi." (Tytus Chałubiński 1879)

Ťažký štít (Český) štít je uzlovým bodom v hlavnom hrebeni Tatier. Od Vysokej ho delí Štrbina pod Ťažkým štítom, od Rysov sedlo Váha. Do turisticky frekventovanej Dolinky pod Váhou (Chata pod Rysmi) spadá 220 metrovou západnou stenou. Horolezecky najzaujímavejšia, hoci dolu trochu lámavá, je severovýchodná stena nad Ťažkou (Českou) dolinou.

Ihla v Dračom je skalná vežička-ihla v Dračom štíte - nachádza sa v jeho  juhovýchodnom hrebeni. Jej nadmorská výška je 2337m. Najrýchlejší pristup k ihle je z Dračej štrbiny.

Koruna Vysokej

Ihla v Dračom


Fotografie

Nadmorská výška:  max:  2547 m. n. m.                         Približný čas:  10:00 

                              min:   1280  m.n.m.

Popis trasy:

Popradské pleso - zast., Popradské pleso, Zlomisková dolina, Ihla v Dračom, Dračie sedlo, Vyšný Dračí zárez, Dračí štít, Vyšné Dračie sedlo, Vysoká (JV), Vysoká (SZ), Ťažký štít,  Kohútik, sedlo Váha,Chata pod Rysmi, Popradské pleso, Popradské pleso - zast.

Ďalšie tatranské ihly:     Ihla v Patrii              

                                Ihla v Ostrve

                                Spišská  ihla

                                Barania ihla

                                Żabia Lalka

Ihla v Ostrve a Tupá

Ihla v Ostrve (cca 1890 m) je horolezecky dostupná štíhla veža, ktorá sa vypína v hornej časti západných zrázov Ostrvy v blízkosti štítových stien Zadnej Ostrvy. Je výrazným a pri pohľade od Popradského plesa neprehliadnuteľným prvkom v strmých skalných stenách nad plesom.

Tupá (2284 m) je ľahko dostupný, ale neznačený vrchol so širokými sutinovými chrbtami z juhu a strmými zrázmi na sever.Rozprestiera sa medzi Lúčnym sedlom a sedlom pod Ostrvou. Do Zlomiskovej doliny spadá mohutnou SZ stenou. Na JJV vysiela chrbát, ktorý je spojnicou medzi ňou a Klinom.

Ihla v Ostrve

Fotografie

Nadmorská výška:  max: 2284,5 m. n.m.                           Približný čas:       08:00

                              min:   1280  m. n.m.                            Prevýšenie:     1004,5 m

                              

Popis trasy:

zast. Popradské pleso, Chata pri Popradskom plese, Sedlo pod Ostrvou, Ihla v Ostrve, Sedlo pod Ostrvou, Tupá, Sedlo pod Ostrvou, Popradské pleso, zast. Popradské pleso

Ďalšie tatranské ihly:     Ihla v Dračom              

                                   Ihla v Patrii

                                  Spišská  ihla                                                                                                        Barania ihla

                                  Żabia Lalka

Baranie rohy

Baranie rohy patria medzi ľahko dosiahnuteľné tatranské vrcholy. Majú dva vrcholy. JV (vyšší) a SZ sa týčia na začiatku postrannej rázsochy smerujúcej k Lomnickému štítu a rozdeľuje ich Barania Škára. Oba vrcholy ležia už mimo hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Od Vyšnej Baranej Strážnice v hlavnom hrebeni ho oddeľuje Barania priehyba a od Spišskéhe štítu Baranie sedlo, ľahko priechodné zo strany Kotliny piatich spišských plies i zo strany Veľkej Zmrzlej doliny.

Fotografie

Foto - cesta Indiánske leto

Nadmorská výška:   max. 2526,2 m.n.m.                      Približný čas:   9 h

                               min:   950 m. n. m.                       Prevýšenie: 1576,2 m

Popis trasy:

Biela voda, rázcestie pri Šalviovom prameni, Chata pri Zelenom Plese, prah do Veľkej Zmrzlej doliny, Baranie sedlo, Baranie rohy, Baranie sedlo, Teryho chata, Hrebienok, Starý Smokovec

Lomnický štít - Medené lávky

Lomnický štít (cca 2634), každému to známy vrch  asi netreba nejako predstavovať. Spomeniem len, že ide o druhý najvyšší vrch a tretí najvyšší bod Tatier. Zhľadiska dostupnosti - vďaka lanovej dráhe aj najnavštevovanejším štít a zároveň aj najvyššie obývané miesto Slovenska.

Po prvýkrát dosiahol vrchol Lomnického štítu z Medených lávok obuvník a amatérsky baník Jakub Fábry (v období rokov 1760 – 1790). Touto trasou rodina Fábryovcov znášala rudu do prístrešku pri Zelenom plese, kde z nej vystriedili obsah malachitu a kúsočkov striebra. Ale ani sám Fábry nepotvrdil, že bol na Lomnickom štíte ako prvý.

Fotografie

Nadmorská výška:   max. 2633,8 m.n.m.                      Približný čas: 10 h

                               min:   886 m. n. m.                       Prevýšenie: 1748 m

Popis trasy:

Tatranská Lomnica, nad Matliarmi, rázcestie pri Šalviovom prameni, Chata pri Zelenom Plese, prah do Veľkej Zmrzlej doliny, Medená kotlina, Medené lávky, Medená štrbina, Lomnický štít, Lomnické sedlo, Skalnaté pleso, Tatranská Lomnica

Lomnický štít   -  Jordánova cesta

Lomnický štít z Lomnického sedla

Lomnický štít - Puškáš

Lomnický štít - Hokejka

Kościelec, Svinica a Kasprov vrch

Kościelec (2155m) je nápadným skalný vrch v dlhom hrebeni, ktorý rozdľuje Gasienicowou dolinu.             Z vrcholu je výhľad na celé údolie Gąsienicowa a na panorámu vrcholov Orlej perci.

Svinica (2301m) je impozantný vrchol západných Vysokých Tater tvoriaci dominantu doliny Zadná Tichá i Gasienicowa. Má dva vrcholi - vyšší vrchol je 2301m vysoký a ide naň turistická značka a nižší má 2291m. Svinica je oblúbený a často navštevovaný vrchol hlavne pre blizkosť lanovky na Kasprov vrch.

Kasprov vrch (1987m) Kasprowy Wierch v polštine je vrch v Západných Tatrách na hranici Slovenska a Poľska.

Názov vrchu pochádza podľa povesti od mena majiteľa lokality, gorala Kaspera. Vrchol je vďaka lanovke ľahko dostupný a patrí tak k najnavštevovanejším v Tatrách. V budove lanovky v nadmorskej výške 1 959 m n. m. sa nachádza okrem meteorologickej stanice aj bar a reštaurácia.

Koscielec

Svinica

Kasprov vrch

Fotografie:

Nadmorská výška:   max: 2301 m. n. m.                                Približný čas: 10h
                               min:   935 m. n. m.

Popis trasy:
Zakopane - Kuźnice, Dolinou Jaworzynka na Przelecz miedzy Kopami, Murowaniec, Czarny staw Gasienicowy, sedlo Karb, Kościelec, sedlo Karb, Svinické sedlo, Svinica, Svinické sedlo, Laliové sedlo, Suché sedlo, Kasprov vrch,  Kuźnice - Zakopane

Rieka Belá - Slovenská raftová rieka ( Rafting Belá )

Info 2018 rieka Belá
Rieka splavovaná 22.4.2018,  výška hladiny Podbanské -Kokav.most bola cca 85cm. 
V hornom úseku rieka splavná bez prekážok (stromov cez celú šírku koryta,...)
V spodnom úseku spadnutý strom (bol tam aj minulú sezónu) cez celú šírku koryta (obrezané konáre tento rok) - pri vyššej hladine cca 100cm je možnosť prejsť po pravej strane ponad strom aj s raftom (aspoň minulú sezónu sa dalo) Kajakom sa to dá prejsť popod strom zľava eskymáckym obratom - kto si trúfa:) Vyššie (pár metrov nad spadnutým stromom) je dosť veľký zosuv pôdy zľavej strany brehu v smere splavu a stále niečo zhora padá (určite spadnú v najbl. dobe aj stromy nad brehom)
Foto 2017 - rieka Belá
Foto 2016 - rieky Belá

Prekrásna prírodná scenéria v našich veľhorách nám neponúka len nádherné turistické zážitky vo Vysokých Tatrách, ale aj zážitok ktorý môžete zažiť na rieke Belá. Rieka je pokračovaním Tichého potoka,ktorý vzniká na sútoku Kôprovského potoka a Tichého potoka v nadmorskej výške 976 m n. m. Táto voda je jediná na Slovensku, kde sú vhodné podmienky na rafting. Okrem tejto prírodnej rieky sú na Slovensku už len umelé kanály alebo pasívnejšie splavy riek. Rafting na Belej sa začína hneď za hranicou prírodnej rezervácie vo Vysokých Tatrách pod vrcholom Kriváň.

Splavovaný úsek:                                                                                Približný čas:                                              
Úsek 1: Kokavský most – Pribilina                                                      Úsek 1: 7 km – cca 1 hodina
Úsek 2: Pribilina – Liptovský Hrádok                                                  Úsek 2: 10 km – cca 1.5 hodiny
Úsek 3: Kokavský most – Liptovský Hrádok                                      Úsek 3: 17 km – cca 2 – 2.5 hodiny

Obtiažnosť:
Stredná až ťažká, WW II – III+

Obmedzenia:
Rieka je splavná len na jar pri topení snehu. Min.výška hladiny 65-70 cm (vodočet Podbanské), max. 100 cm

Aktuálny vodný stav :  Podbanské
                                       Liptovský Hrádok

Webkamera :                 Prítok rieky Belá

Lomnický štít - Jordánovou cestou

Lomnický štít (cca 2634), každému to známy vrch  asi netreba nejako predstavovať. Spomeniem len, že ide o druhý najvyšší vrch a tretí najvyšší bod Tatier. Zhľadiska dostupnosti - vďaka lanovej dráhe aj najnavštevovanejším štít a zároveň aj najvyššie obývané miesto Slovenska.

Jordánova cesta vedie po stopách Karola Jordána, ktorý touto cestou vystúpil 6. júla 1900 s horským vodcom Jánom Franzom st.

Fotografie

Nadmorská výška:   max. 2633,8 m.n.m.                                      Približný čas: 12 h

                               min: 1010 m. n. m.                                       Prevýšenie: 1624 m

Popis trasy:

Starý Smokovec, Hrebienok, Teryho chata, (Bachledova štrbina, Pyšná vežička, Zubatá štrbina, Zubatá vežička), Jordánova štrbina, traverz Posledná veža, Posledná štrbina, traverz Lomnická vežička, sedlo pod Lomnickým, Lomnický štít, Lomnické sedlo, Skalnaté pleso, Zamkovského chata, Hrebienok, Starý Smokovec

Lomnický štít - Medené lávky

Lomnický štít z Lomnického sedla

Lomnický štít - Puškáš

Lomnický štít - Hokejka

Hincova veža a Mengusovský Volovec

Hincova veža (2372m) je menej významná vyvýšenina v hlavnom hrebeni zvanom Volí chrbát. V skutočnosti sa jedná a dvojvrcholový útvar, zložený z Hincovej vežičky a Hincovej veže, ktoré sú oddelené Hincovou štrbinou. Na západ je od Hincovej kopy oddelená Vyšnou Hincovou priehybou   a od Východného Mengusovského štítu ju delí Východné Mengusovské sedlo. Smerom na juh z nej vybieha hrebienok smerom k Mengusovskému Volovcu, od ktorého je oddelená Volovcovým se
sedlom.
Mengusovský Volovec (2227,5m) alebo aj Štít Oľgy je impozantný pyramídový štít v Mengusovskej doline, vypínajúca sa nad jej plochým dnom. Vrchol je viditeľný už zo spodnej časti Mengusovskej doliny. Jeho južný hrebeň oddeľuje Hincovu kotlinu od Kotliny Žabích plies.Vrchol Volovca je súčasťou krátkeho, na juh bočiaceho hrebeňa z Hincovej veže, ktorá je súčasťou Mengusovských štítov.

Hincova veža

Mengusovský Volovec

  Fotografie:

Nadmorská výška:      Hincova veža:               2372  m. n. m.

                                  Mengusovský Volovec:  2227,5 m.n.m.

Približný čas:    09:00

Popis trasy:

Poprad.pleso - žel. zastávka, Popradské pleso, Hincove plesá, Volovcovo sedlo, Hincova veža, Volovcovo sedlo, Mengusovský Volovec, Popradské pleso, Poprad.pleso - žel. zastávka

Skalný budzogáň, Hričovská skalná ihla, Prečínska ihla, Veľká Sokolia veža, veža pod Rozsutcom - Dbenka, Omšenský budzogáň, Srpová veža, Mních, Kojšovský skalný budzogáň, Ťava, Stĺp, Babka s kozou, Zbyňovská skalná ihla

Skalný budzogáň sa nachádza v Rajeckej doline na svahu vrchu Žibrid. Táto skala vznikla erozívnou činnosťou vody po dlhé storočia. Skalný útvar má úzku základňu a širšiu vrchnú časť. Dosahuje výšku skoro 14 metrov. Skala je obklopená hustým lesom, a preto ju nevidno ani z hrebeňa Suľovských skál. Ku skale vedie veľmi ľahký turistický chodník.

Pri pohľade naň vám určite zapracuje fantázia a objavíte v ňom rôzne metamorfózy, no väčšine ľudí pripomína zovretú päsť. Legenda hovorí, že tento útvar jeden obor, potulujúci sa Rajeckou dolinou, vystružlikal z najväčšieho stromu v širokom okolí, z hromoduba a zaželal mu, aby skamenel.

Hričovská skalná ihla je to skalný objekt ihlovitého tvaru s výškou asi 15 m na severných svahoch Ostrého vrchu v rozhraní Súľovských vrchov a Považského podolia. Skalná ihla je denudačným zvyškom pôvodne vačšieho brala, ktoré sa vplyvom mechanického pleistocénneho i chemického zvetrávania rozpadlo.Kedysi táto skala nevyčnievala, ale bola na úrovni povrchu.Ešte pred niekoľkými rokmi bola osamotená na svahoch lúk, ale postupne vysadením stromov a rastom náletových drevín a kríkov sa stáva takmer neprístupnou V dolnej časti sa nachádza malé skalné okno – je to jediná skalná ihla na Slovensku s uškom. Prístup k nej nie je značený.

Prečínska ihla - skalka sa nachádza v Strážovských vrchoch neďaleko Považskej Bystrice.   Vidno ju hneď z hlavnej cesty. Na ihlu vedie veľa lezeckých ciest od obtiažností IV. až po obtiažnosť VIII. Takže si príde na svoje skoro každý lezec.

Veľká Sokolia veža je druhá najvyššia skalná veža na Slovensku. Nachádza sa pri Zbojníckom turistickom chodníku v jednej z najkrajších dolín Malej Fatry - v doline  Obšívanka. Lezenie na vežu je povolené mimo obdobia 1.3 - 15.6.

Dbenka  -  je skalná veža, ktorá sa nachádza pod západnou stenou Veľkého Rozsutca v skalnom meste v Malej Fatre. Jej výška je približne 40m. Prvý zápis z výstupu je z 21.8.1948

Omšenský budzogáň je skalných útvar pod vrchol (omšenskej) Baby. Skalka má výšku cca 10m a vedú na ňu 2 lezecké cesty.

Srpová veža je skalná vežička v lezeckej oblasti Porúbka. Nachádza sa hneď oproti Hrádku. Na vežu vedie 11 lezeckych ciest obťiažnosti 3 až 7+

Mních - jeden z najznámejších skalných útvarov v národnej prírodnej rezervácií Tiesňavy v Krivánskej Malej Fatre. Nachádza sa kúsok od Terchovej a spolu s ostatnými skalnými útvarmi tvorí akoby vstup do Vrátnej doliny. Lezenie na Mnicha v lokalite Tiesňavy je povolené okrem obdobia od 1. marca do 15. Júna.

Kojšovský skalný budzogáň - zaujmavý skalný útvar sa nachádza aj tesne pod vrcholom Kojšová. Jeho výška je cca 7m . Ku skalnému budzogáňu sa dá jednoducho dostať zo Strečna po žltej značke.

Ťava - je daľším pekným skalným útvarom v údolí Tiesňavy. Najkrajšie pohľady na tento skalný útvar pripomínajúci ťavu sa naskytujú zo zbojníckeho chodníka. 

Stĺp - veža sa nachádza v Paštinej Závade v oblasti Súľovských skál. Jej výška je cca 80m. 

Babka s kozou - vápencová skalná veža sa nachádza vo východnej časti Vršatských bradiel - nazývanych Babky pod Havranou skalou. Jej výška je cca 22-30m. Vežička má dva vrcholy. Prvý výstup sa pravdepodobne uskutočnil JZ hranou cca v 50tich rokoch. Na vežu (podľa v.knihy) sa liezlo 5 cestami v obtiažnosti IV-VI. 

Zbyňovská skalná ihla -  zlepencová veža sa nachádza v skupine skalných útvarov pod názvom Babice v Súľovských vrchoch nad obcou Zbyňov. Je vysoká cca 25m. 

Hričovská ihla

Skalný budzogáň 

Prečínska ihla

Veľká Sokolia veža

Ihla pod V. Rozsutcom - Dbenka

Omšenský budzogáň

Srpová veža

Mních

Kojšovský skalný budzogáň

Ťava

Stĺp

Babka s kozou

Zbyňovská skalná ihla

Viac foto z výstupov tu: 

Fotografie

                                                                            Mních

Veľká Sokolia veža