Súľovské skaly - Pátriková / Brada

Súľovské skaly sú geomorfologický podcelok Súľovských vrchov. Pre svoju výnimočnosť boli vyhlásené v roku 1973 za národnú prírodnú rezerváciu na ploche 543,23 ha s ochranným pásmom 281,77 ha. Paleogénne kamene, vápencové okruhliaky a úlomky dolomitov pospájané vápnitým tmelom vytvorili v starších treťohorách zlepence, ktoré pre svoju jedinečnosť dostali prívlastok súľovské. Príroda tu demonštruje svoju obrovskú silu, keď z vnútra tvrdých zlepencových hornín je schopná vyerodovať mäkšie horniny.Tak vznikli aj najznámejšie okná Súľova – Gotická brána, Brána na Šlopoch a Obrovská brána. Nájdeme tu vysokú koncentráciu geomorfologických tvarov ako napr. skalné veže, strmé  bralá,  ihly, okná s často bizarným tvarom. Najvyšší vrch Súľovských skál je Žibrid (868 m.n.m.) nasleduje Pyskatá kačka (822,3 m n.m.) a Pátriková (816 m.n.m.). Na mapách sú skrátené názvy Kačka a Pátriková vystupuje ako Brada.

Brada  (816 m.n.m.)

Fotografie

Vidlový hrebeň

Vidlový hrebeň tvorí ,,spojnicu" Lomnického a Kežmarského štítu. V hrebeni sa nachádzajú tri vidlové veže - Západná (2480 m), Veľká (2522,8 m) a Východná Vidlová veža.

Vidlový hrebeň z Lomnického štítu

                                                    Fotografie 1

          Fotografie 2

          Fotografie 3

          Foto: Hokejka+Vidlový hrebeň

Popis cesty:  Medená štrbina, Západná Vidlová veža, Vidlové sedlo, Veľká Vidlová veža,
                     Lieviková štrbina, Východná Vidlová veža, Kežmarská štrbina

Popis sprievodca: Vidlový hrebeň
                                                         
                                                       Výhľad z Veľkej Vidlovej veže

Ihla v Patrii - Vlastina Ihla

Ihla v Patrii sa nachádza v strmom žľabe v pásme kosodreviny - pod Plecom Patrie smerom do Mengusovskej doliny. V roku 1929 na ňu vystúpila Vlasta Štáflová a Alexander Škarvan a preto bola potom aj nejaký čas známa pod názvom Veža Vlasty. Vlasta vo svojich publikovaných spomienkach nezabudla poznamenat na margo Ihly v Patrii: "Našli sme tam prehnité kúsky papiera a prehnitý povraz. Ktosi dávno pred nami bol tiež hore."

Obtiažnosť:  IV.

Približný čas: cca 5 h

Popis trasy:

Štrbské pleso, smer Popradské pleso, Trigan, hrebeň Patrie, Ihla v Patrii, Magistrála -žľab, Štrbské pleso

(zo Štrbského plesa smerom na Popradské pl. tam kde sa rozdeľujú chodníky na zimné a letné,pri tej rampe odbočiť doľava je tam chodník a je značený na stromoch hnedou farbou. Po chodníku lesom, kosodrevinou až na hrebeň Patrie nad ihlu. Zostupovka z ihly dole žľabom 2 krát zlaňák + chodákom kúsok na chodník na Popradské pleso)

             Fotografie

Ďalšie tatranské ihly:     Ihla v Dračom              

                                Ihla v Ostrve

                                Spišská  ihla

                                Barania ihla

                                Żabia Lalka

Satan, Bašty a Patria

Satan (2421,5 m.n.m.) je najvyšší vrchol v hrebeni Bášt. Má dva prakticky rovnako vysoké vrcholy. Zo strany Pekelníka ho ohraničuje Satanovo sedlo a od Prednej Bašty je ooddelený Sedlom nad Červeným žľabom. Názov štítu Satan má svoje korene v ľudových legendách- má strážiť ukryté poklady a vzácne kovy a počas svätojánskej noci by  sa tu mali schádzať čerti.
Predná Bašta (2364 m.n.m.) stojí medzi Malou Baštou a Satanom.Zo strany Satana ju ohraničuje Sedlo nad Červeným žľabom a na opačnom konci leží Sedlo nad Širokým žľabom.
Malá Bašta (2285 m.n.m.) stojí medzi Patriou a Prednou Baštou. Zo strany Patrie ju ohraničuje Sedlo nad Skokom a na opačnom konci leží Sedlo nad Širokým žľabom.

Patria (2203 m.n.m.) je posledná vyvýšenina v hrebeni Bášt.Od Malej Bašty ju delí Sedlo nad Skokom. Smerom k Tatranskej magistrále klesá z Patrie široký sutinový chrbát, ktorý nižšie prechádza v hustú kosodrevinu a pripája sa na vyvýšenom bode zvanom Trigan.

Satan, Predná Bašta, Malá Bašta a Patria

Fotografie

Nadmorská výška:  max: 2421,5 m.n.m.               Približný čas:     10:00        

                              min: 1346   m.n.m.                 Prevýšenie:  1075,5 m

Popis trasy:

Štrbské pleso, vodopád Skok,  pleso nad Skokom, Malé Kozie pleso, Satan, Sedlo nad Červeným žľabom, Predná Bašta, Sedlo nad Širokým žľabom, Malá Bašta, Sedlo nad Skokom, Patria, Mlynická dolina, Štrbské pleso

Javorový štít – Keleho pilier

Javorový štít (2417 m.n.m.) je súčasťou  hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Má spoločnú základňu s Malým Javorovým štítom, od ktorého ho oddeľuje Javorová škára. Má dva vrcholy. Jeho hrebeň na východe končí Javorovým sedlom, ktoré ho oddeľuje od Ostrého štítu. Javorový múr tvorí severné steny Javorových štítov a je veľkou výzvou každého horolezca najmä v zimnom období. Od Zbojníckej chaty je pekne viditeľná JZ stena, ktorá poskytuje tiež veľa pekných lezeckých ciest a niektoré sú často lezené aj v zimnom období.

Javorové štíty

Fotografie

Nadmorská výška:  max:  2417  m. n. m.                                      Približný čas:    10:00

                              min:  1010   m. n. m.                                      Prevýšenie:    1407 m

Popis lezeckej cesty: Keleho pilier

Popis trasy:

Starý Smokovec, Hrebienok, Zbojnícke spády (Generál), Keleho pilier, Javorový štít, zostup po vrcholovom plate a žľab, Starolesnianske pleso, Zbojnícka chata, Hrebienok, Starý Smokovec

Ganek, Rumanov štít, Zlobivá

Ganek (Gánok) (2459 m) vyrastá v hlavnom hrebeni nad troma dolinami: Kačacou, Rumanovou a Ťažkou. Smerom na SZ od hlavného vrcholu leží Prostredný Ganek a Malý Ganek. Masív Ganku je oddelený od Rumanovho štítu Gankovou štrbinou a od Vysokej troma Rumanovými sedlami. Ganek je známy najmä svojou severnou stenou zakončenou ešte známejšou Galériou Ganku.

Rumanov štít je dvojvrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Hlavný, severozápadný vrchol má 2428 m, juhovýchodný 2419 m. Do Kačacej doliny spadá pôsobivou, vyše 600 metrovou severovýchodnou stenou, ktorá je súčasťou mohutného tzv. „Kačacieho múra.“  Od Gánku ho delí Gánková štrbina, od Zlobivej Vyšná Zlobná štrbina. Štít dostal názov podľa známeho horského vodcu 19. storočia Jána Rumana Driečneho.

Zlobivá je štíhly trojvrcholový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Hlavný z troch vrcholov (2426 m) je severozápadný, prostredný sa nazýva Wachterova veža a najnižší juhozápadný Zlobná kopa (asi 2420 m). Do Kačacej doliny spadá 400-metrovou severovýchodnou stenou, ktorá je súčasťou mohutného tzv. Kačacieho múra. Patrí k ťažšie dostupným a menej navštevovaným štítom.

Ganek, Rumanov štít, Zlobivá

                                     Fotografie

Nadmorská výška:  max: 2459  m. n. m.
                              min:  1280  m. n. m.

Približný čas:    10:00

Popis trasy:
Poprad.pleso - žel. zastávka, Poprad.pleso, Zlomisková dolina, Gankova štrbina, Ganek, Gankova štrbina, Rumanov štít, Rumanova štrbina, Zlobivá, Zlomisková dolina, Poprad.pleso, Poprad.pleso           žel. zastávka

Pyšné štíty a Lomničák

Malý Pyšný štít (2 590 m n. m.) je prvý výrazný vrchol v členitom hrebeni od Baranieho sedla.Od Strapatej veže ho delí Malá Lastovičia štrbina a od Pyšného štítu Laštovičia štrbina a Pawlikowského štrbina. Uprostred Lastovičej štrbiny sa nachádza ostrá skalná vežička - Loktibrada.

Pyšný štít  (2 621 m n. m.) sa týči nad Malou studenou dolinou a Medenou kotlinkou. Od Malého Pyšného štítu ho oddeluje Pawlikovského štrbina, Loktibrada a Laštovičia štrbina a od Lomnického štítu, Bachledova štrbina s radou malých vežičiek, ktoré sa tiahnu až po Lomnický štít.

Lomnický štít (2 633,8 m.n.m.) je tretí najvyšší vrch Tatier. Jeho trojhranná štítová pyramída vysoko prevyšuje okolie. Na sever vybieha dlhým hrebeňom k Baraním Rohom (oddelený od neho Sedielkom pod Lomnickým), J hrebeň pokračuje cez Lomnickú kopu a Lomnické sedlo, na V sa vetví Vidlový hrebeň (oddelený Medenou štrbinou). Lomnický štít sa vypína nad troma dolinami - Malou Studenou, Skalnatou dolinou a Medenou kotlinou.

Pyšný štít z Lomnického štítu

Lomnický štít z Pyšného štítu


Fotografie

Nadmorská výška:  max:  2 633,8 m n. m.
                              min:   1010   m. n. m.

Prevýšenie:      1623 m
Približný čas:   10:00
Približná dĺžka: cca 21 km

Popis trasy:
Starý Smokovec, Hrebienok, Teryho chata, Malá Lastovičia štrbina, Malý Pyšný štít, Loktibrada, Pyšný štít, Bachledova štrbina, Pyšná vežička, Zubatá štrbina, Zubatá vežička, Jordánova štrbina, Posledná štrbina, Sedlo pod Lomnickým, Lomnický štít, Skalnaté Pleso, Hrebienok, Starý Smokovec

                                       
                                              Lomnický štít - Jordánovou cestou 23.11.2014

                 

Za jeden deň:

Gerlachovský štít, Lomnický, Ľadový,...

Hohe Wand - Via ferraty

Národný park HoheWand je súčasťou pohoria Gutensteiner Alpen s najvyšším vrcholom Plackles (1132 m n.m.). Od Bratislavy je vzdialený cca 115 km. Oblasť ponúka široké vyžitie naozaj pre každého. Sú tu rôzne možnosti turistiky, via ferraty (HTL Steig, Blutspur, Gebirgsvereinssteig, Wildenauersteig, Wahringersteig, Ganghofersteig, Hanselsteig),možnosti lezenia, paragliajdingu a nachádza sa tu aj veľa bežkárskych tratí. Národný park je otvorený 365 dní do roka a má rozlohu cca 24,5 km2. Zo severu je ohraničený dolinou Piestingtal a južnú hranicu tvorí spojnica obcí Puchberg am Schneeberg – Willendorf. Západnú hranicu tvorí cesta stúpajúca do sedla Grünbachersattel, ktorá je hranicou so susediacim pohorím Dürre Wand. Na východe Hohe Wand prudko klesá do doliny, v ktorej sa nachádzajú dedinky Zweiersdorf, Stollhof a Maiersdor.

Národný park HoheWand

HTL Steig

Fotografie

Via ferraty:         HTL Steig                          Blutspur  

                           Gebirgsvereinssteig          Wildenauersteig

                           Wahringersteig                 Ganghofersteig

                           Hanselsteig

Ľadový štít ( Malý Ľadový štít - Cesta k Slnku (V) )

Ľadový štít (2 627,3 m) je tretí najvyšší štít Vysokých Tatier a zároveň najvyšší bod hlavného hrebeňa Tatier. Tvorí záver Malej Studenej doliny. Na východe hraničí so Zadným Ľadovým štítom, od ktorého ho oddeľuje Ľadová priehyba a na západe s Malým Ľadovým štítom, od ktorého ho oddeľuje Ľadová štrbina.
Malý Ľadový štít je ďalší významný štít  hlavného hrebeňa Tatier. Má dva vrcholy - SZ 2611 m a JV 2608 m. Od Ľadového štítu ho oddeľuje Ľadová štrbina a od Širokej veže známy turistický priechod Sedielko odkiaľ je pomerne ľahko dostupný aj najviac navštevovaný. Na juhozápad vysiela dlhý hrebeň, ktorý sa končí Pfinnovou kopou. Južná stena Malého Ľadového štítu a jeho JV hrebeň sú obľúbeným horolezeckým terénom kadiaľ viedla aj naša cesta k vrcholu Malého Ľadového štítu ,,známou to tatranskou päťkou (V) " Cesta k Slnku  (č. 10)

Malý Ľadový štít, J stena, Cesta k Slnku

Ľadové štíty

Fotografie

Nadmorská výška:  max:  2627  m. n. m.                                     Približný čas: 10h

                              min:  1010  m. n. m.                                     Približná dĺžka: cca 21 km

Popis lezeckej cesty:  Cesta k Slnku

Popis trasy:
Starý Smokovec, Hrebienok, Teryho chata, Modré pleso,Cesta k Slnku (V), Malý Ľadový štít,  Ľadový štít,
Zadný Ľadový štít, Teryho chata, Hrebienok, Starý Smokovec

Za jeden deň:

Gerlachovský štít, Lomnický, Ľadový,...

Karbunkulový hrebeň

( Jastrabia veža, Karbunkulový hrebeň, Kolový štít a Čierny štít )

Karbunkulový hrebeň obľúbená to ,,tatranská klasika". Hrebeň oddeľuje od seba Červenú dolinu a Malú Zmrzlú dolinu.Od hlavného tatranského hrebeňa sa odpojuje na Belasej veži a pokračuje cez Malý Kolový štít, Kopiniaky až k Jastrabiej veži.

Jastrabia veža (2137m) sa vypína v prekrásnej doline nad Chatou pri Zelenom plese.Je jednou z charakteristických skalných veží Vysokých Tatier a je koncovým pilierom rázsochy, vybiehajúcej z Belasej veže. K Zelenému plesu spadá strmými platňami načervenalej farby, čo z nej robí charakteristickú dominantu a aj preto je veľkým lákadlom horolezcov.Najmä juhovýchodnou a južnou stenou vedie množstvo ciest vysokej obtiažnosti, jednou z najťažších na slovenskej strane Tatier je „Korona.“(8c) Najľachší turistický  výstup alebo zostup vedie popod Jastrabie sedlo zo strany Červenej doliny dvomi  nad sebou vedúcimi rampami.Jastrabia veža je opradená aj mnohými povesťami. Jedna z povestí hovorí o drahokame - karbunkul  - rubíne, ktorý sa tu nachádzal alebo stále...
Kolový štít (2418m) je súčasťou  hlavného hrebeňa Vysokých Tatier v závere Malej Zmrzlej doliny.Od Zmrzlej veže je  oddelený Kolovou štrbinou a od Čierneho štítu Čiernym sedlom.Má pyramídový tvar a je pomerne ľahko turisticky prístupný vrch ale ne značkový vrchol Vysokých Tatier.
Čierny štít (2434m) je iimpozantná skalná pyramída nad tromi dolinami: Veľkou a Malou Zmrzlou a Čiernou Javorovou dolinou.

Kolový štít, Karbunkulový hrebeň, Jastrabia veža a v pozadí Jahňací štít a Belianske Tatry

Fotografie  

Popis našej trasy: 
Biela voda, Zelené pleso, Jastrabie sedlo, Jastrabia veža, Karbunkulový hrebeň ( Jastrabie sedlo, Predný Kopiniak, Prostredný Kopiniak, Zadný Kopiniak, Malý Kolový štít, Belasá veža), Kolová štrbina, Kolový štít, Čierne sedlo, Čierny štít, Veľká zmrzlá dolina, Zelené pleso, Biela voda

Približná dĺžka: cca 21 km              Približný čas: 12h                Obtiažnosť: II-III UIAA  

Malý Rozsutec

Asi jeden z najvyhľadávanejších vrcholov východnej časti pohoria Malá Fatra. Je charakteristický prudkými stenami z vápenca a poskytuje krásne výhľady kde dominuje najmä pohľad na jeho ,,väčšieho brata" Veľký Rozsutec.

Nadmorská výška:  max: 1343 m. n. m.
                              min:  575   m.n. m.

Približná dĺžka: 10 km
Približný čas:         4h
Prevýšenie:       768 m


Popis trasy:
Biely Potok, Dolné Diery, Podžiar, Horné Diery, Tanečnica, Medzirozsutce, Malý Rozsutec, Podrozsutec, Biely Potok

Fotografie