štvrtok 12. novembra 2015

Hochkönig - ferrata Königsjodler

Hochkönig (2941m) je najvyšší vrchol Berchtesgadenských Alp. Masív Hochkönig je dlhý 12 km a leží západne od mesta Bischofshofen, 42 km južne od Salzburgu. Na juh spadá strmými stenami až 1000 metrov vysokými a na sever pozvolna klesá do údolia Blühnbachtal. Zo severnej strany Hochkönigu je malý ladovec Übergossene Alm, ktorý je jediným náhorným ľadovcom Východných Alp. Eště v roku 1888 mal ľadovec plochu 5,5 km². Na vrchole Hochkönigu je postavená chata Matrashaus s kapacitou cca 100 miest.
Z južnej strany sa dá dostať na vrchol ferratou Königsjodler - je to jedna z najimpozantnejších Via ferrát aké môžeme v Európe nájsť. Obtiažnosť je D. Veľmi odvážne vedená ferrata po mnohých skalných vežiach, ktoré vytvárajú krásny hrebeň. Za všetko hovorí 1700m lán a značné prevýšenie, ktoré z tejto túry robí jednu z najveľkolepejších vysokohorských túr.

Vrch Hochkönig s chatou Matraushaus

ferrata Königsjodler

Fotografie:


Popis trasy:
Dientner Sattel, chata Erichhütte, sedlo Hochscharte, ferrata Königsjodler, Hoher Kopf,Hochkönig, Birgkar,Dientner Sattel 

Königsjodler - Klettersteig : Info, topo,...

                                                       
   
 Ferrata Königsjodler

                                          Ferrata Königsjodler from Jozef Ďuronka on Vimeo.



piatok 6. novembra 2015

Spišský štít a ihla

Spišský štít (2483m.n.m.) je pekný, zubatý vrchol v rázsoche Lomnického štítu. V konkurencii vyšších susedov príliš nevyniká, hoci je zdobený krásnymi vežami. Od Baraních rohov ho oddeľuje Baranie sedlo. Hrebeň ku, ktorému patrí aj Spišský štít oddeľuje Malú studenú dolinu od Veľkej zmrzlej. Spišský štít má dva vrcholy. Vyšší z dvoch vrcholov je SZ. JV vrchol medzi vedľajším vrcholom a Ovčiarskou lávkou klesá do výraznej Spišskej štrbiny kde sa nachádza aj Spišská ihla. 
Ako prví na štíte stáli v r. 1896 maďarský sudca Jozsef Déry a horský vodca Johann Hunsdorfer starší. Trasa viedla z Malej Spišskej doliny a je nejčastějšie používaná i dnes.

Pridať popis
Spišská ihla


Nadmorská výška:  max:  2 483  m n. m.
                              min:   1010  m. n. m


Popis trasy:
Starý Smokovec, Hrebienok, Teryho chata, Mačací kotol, Ovčiarska lávka, Spišská ihla, JV vrchol, SZ vrchol, hrebeň k Baraniemu sedlu, Teryho chata, Hrebienok, Starý Smokovec




           

            Fotografie:



                                                                               
                                                                             




 Výhľad zo Spišského štítu



Ďalšie tatranské ihly:     Ihla v Dračom              

                         Ihla v Ostrve

                         Ihla v Patrii

                         Barania ihla

                         Żabia Lalka




nedeľa 25. októbra 2015

Fanis Sud - Via Ferrata Cesco Tomaselli

Fanes Sud (2980m) je 2 najvyšší vrchol skupiny pohoria Fanes, ktorá sa nachádza severne od Grande Lagazuoi a Falzarego. Na vrchol vedie via ferrata Cesco TomasellI obtiažnosti D.


















                            
                                 Fotografie:

Popis trasy:
sedlo Passo Falzarego,  cesta 402 do sedla Forcella Travenanzes, bivak della Chiesa, ferrata Tomaselli, Fanis Sud , sedla Forcella Travenanzes, sedlo Passo Falzarego


                                                       Výhľad z vrcholu Fanis Sud
 .




sobota 24. októbra 2015

Bec de Mesdi - Via ferrata Delle Trincée

Via ferrata Delle Trincée je krásnu, vzdušná, pomerne jednoduchá ferrata. Od jazera Lago di Fedaia sa vystúpi do sedla Porta Vescovo s nádhernými výhľadomi na Marmoladu. Odtiaľ ferratou po hrebeni medzi Arrabou a Marmoladou cez najvyšší vrchol ferraty, Bec de Mesdi 2727 m.n.m. Cestou späť k jazeru, prejdete bunkre a štôlne z I.sv.vojny. V závere hrebeňa sa nachádza bivak Bontadini(2550m).



Fotografie:


Popis trasy:  Lago di Fedaia, sedlo Porta Vescovo, ferrata  Delle Trincée, bivak Bontadini, Lago di Fedaia

Približný čas: 8h                                           Dlžka trasy: cca10 km

                                                         
                                                             
                                                                 Výhľady počas ferraty

piatok 23. októbra 2015

Marmolada

Marmolada (3343m) vysoká hora, najvyššia v Dolomitoch, výraznej horskej skupine v južných Alpách. Tvorí ju hrebeň v orientovaný smere východ – západ, s vrcholmi Punta Penia, Punta Rocca, Punta Ombretta, Pizzo Serauta a Punta Serauta.
Na juh sa takmer kolmo láme do steny 2 km širokej a až do 800 m vysokej. Na sever klesá miernejšie k sedlu Passo Fédaia a nesie jediný významnejší ľadovec v Dolomitoch. Počas prvej svetovej vojny cez Marmoladu prechádzala hranica aj front medzi Rakúsko–Uhorskom a Talianskom. Rakúšania v ľadovci vybudovali celé vojenské mestečko. Počas vojny došlo k najväčšiemu lavínovému nešťastiu v Alpách, pri ktorom prišlo o život 300 vojakov. Roztápajúci sa ľadovec v súčasnosti niekedy vyplavuje telá mŕtvych alebo ich výzbroj.



Fotografie:



Popis trasy:
Lago di Fedaia, Rif. Fiaconi, Marmolada Westgrat Klettersteig (Hans Seyffert Weg),Forcella della Marmolada, Punta Penia, Rif. Fiaconi, Lago di Fedaia



                                            Prvý úsek videa (0-0:47) z vrcholu Marmolada



sobota 26. septembra 2015

Cima Grande Via Normale - Tre Cime

Tre Cime di Lavaredo (tri štíty Lavaredské) sú impozantná trojčlenná skupina, najčastejší symbol Dolomitov. Vyrastajú kolmo zo sutinových polí. Najvyššia, prostredná Cima Grande (veľká) meria 2 999 m, Cima Ovest (západná) 2 973 m a Cima Piccola (malá) 2 875 m.

Tre Cime

Na Cima Grande ako prvý vystúpili rakúsky horolezec P.Grohmann s horskými vodcami F. Innerkoflerom a P. Salcherom v r. 1869, dnešná normálka (450 výškových metrov, obťiažnosťIII.) Nástup je z juhu smerom na štrbinu medzi Cima Piccola a Cima Grande, odbočiť doľava žľabom a z neho do vlastného masívu Cima Grande. 

Cima Grande via normale






piatok 25. septembra 2015

Cima Cadin Nord-Est - ferrata Merlone

Skupina Cadini sa nacháza v severovýchodnej časti Dolomitov. Najvyšší vrchol je Cima Cadin di San Lucano (2839 m.n.m.) Tretím najvyšším vrcholom je Cima Cadin Nord Est z výškou 2788m.
Na tento vrchol vedie ferata s názvom Merlone. Prístup je od chaty Rifugio Fratelli Fonda-Savio. Táto zaistená cesta je tvorená prevažne strmými a exponovanými rebríkmi s viacej než 300 priečkami.Táto ferata je dosť oblúbená najmä pre krásne výhľady na Tre Cime, Cristallo, Sorapis, Marmoladu,...




Popis trasy:  
parkovisko Drei-Zinnen-Strasse (1806m), chata Rifugio Fratelli Fonda Savio (2367m), cesta 112 v smere na Cadin del Nevado, vľavo nástup na ferratu Merlone, Cima Cadin Nord-Est, zostup tou istou trasou





pondelok 31. augusta 2015

Hochalmspitze

Hochalmspitze 3360 m n.m. je najvyšší vrchol horskej skupiny Ankogel v rakúskych Vysokých Taurách. Rovnako ako väčšina hôr Vysokých Taur je tvorená žulou.Na východnej  aj na južnej strany hory sa nachádza ladovec. Na vrchole je 3m vysoký kovový kríž. Výstup na vrchol poskytuje krásne vyhľady na celú skupinu Vysokých Taur - samozrejme i na najvyššiu horu Rakúska, na Grossglockner.


Nadmorská výška:  max:  3360 m.n.m.                    Približný čas: 09:00
                              min:   2215 m.n.m.  


Popis trasy:
Gießener Hütte, Schwarzburger Weg,  Detmolder grat (C / I+), Steinerne Mandln,  Rudolfstädter Weg , Gießener Hütte 





streda 12. augusta 2015

Hreben Čiernych veží a Čierny štít

Čierne veže : Pri pohľade z Veľkej Zmrzlej doliny medzi Baraními rohmi a Čiernym štítom sa nachádzajú Čierne veže. Od Čierneho štítu ich oddeľuje Papirusovu štrbina. Hrebeň tvoria 3 veže - Veľká Čierna veža, Prostredná čierna veža a Malá čierna veža. Cez ich juhovýchodnú stenu (max. prevýšenie 180m) vedie výrazná rampa do Stolarczykovho sedla.
Čierny štít je impozantná skalná pyramída nad tromi dolinami: Veľkou a Malou Zmrzlou a Čiernou Javorovou dolinou. Na S vysiela hrebeň cez Čierne sedlá na Kolový štít, na JZ hrebeň cez Papirusovú štrbinu a Čierne veže do Stolarczykového sedla a na Baranie rohy. V hrebeň tvorí široký trávnatý chrbát, ktorý oddeľuje Malú Zmrzlú dolinu od Veľkej Zmrzlej doliny. Vyhľadávaná je JV stena s pevnou skalou.
Čierne veže a Čierny štít





Nadmorská výška:  max:  2 434 m. n. m. 
                              min:     950 m. n. m.



Popis sprievodca lez. ciest:  Stanislawského depresia
                                            Narovnanie piliera



Popis našej trasy:

Biela voda, rázcestie pri Šalviovom prameni, Chata pri Zelenom Plese, prah do Veľkej Zmrzlej doliny, Veľká Zmrzlá dolina, Čierny štít (cesta- Stanislawského depresia), Papirusova štrbina,Veľká Čierna veža, Vyšná Papirusova štrbina, Prostredná čierna veža, Vyšné čierne sedlo,Malá čierna veža,  Stolarczykovo sedlo, pod Čiernym štítom, Čierny štít (cesta-  Narovnanie piliera), Veľká Zmrzlá dolina, Chata pri Zelenom Plese, Biela voda

                              

sobota 8. augusta 2015

Vareškový hrebeň

Vareškový hrebeň sa nachádza v hrebeni, ktorý vysiela Bradavica k Slavkovskému štítu.  Začína sa na Východnej Slavkovskej veži a končí na Slavkovskej kope. Má cca 2km. Vareškový hrebeň oddeľuje Veľkú Studenú dolinu od Slavkovskej dolinky.




Fotografie



Nadmorská výška:  max:  2452 m. n. m.                         Približný čas:  09:00 
                              min:   1010  m.n.m.

Popis trasy:
Starý Smokovec, Hrebienok, nad Rainerovou chatou, Vareškové pleso, Slavkovské sedlo, Zadný Slavkovský hrb, Vareškové sedlo, Predný Slavkovský hrb, Varešková priehyba, Slavkovská kopa, Slavkovský štít, pod Slavkovským štítom, Hrebienok, Starý Smokovec




piatok 7. augusta 2015

Koruna Vysokej (Dračí, Vysoká, Ťažký štít ) a Ihla v Dračom


Koruna Vysokej je úsek hrebeňa v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, no z väčšej časti jeho južného výbežku. Predstavuje hrebeňový prechod štítov –  Dračí štít, Vysoká a Ťažký štít.

Dračí štít - v Dračej dolinke žil drak, ktorý ľudom žral dobytok, ovce a napokon aj dievčatá. Ani mládenci ho nepremohli. Až keď prišla na rad Betka Havrančíková, išla do hôr jej matka a skríkla: “V mene lásky ťa zaklínam, beštia pekelná, premeň sa na skalu!“ Stalo sa, a tak máme Dračiu Hlavu i Chrbát, Zuby, Pazúry a najvyšší je chvost – Dračí štít. 
Dračí štít je najvyšší štít bočného hrebeňa vybiehajúceho z Vysokej na JV. Má dva vrcholy – severozáp. Malý Dračí štít (2518 m) a juhových. Veľký Dračí štít (2523 m) . Od Vysokej ho oddeľuje Vyšné Dračie sedlo. Bočný juhovýchodný hrebeň oddeľuje Rumanovu dolinku od kotlinky pod Dračím sedlom.

Vysoká je dvojvrcholový štít hlavného hrebeňa Vysokých Tatier s dvoma rovnako vysokými vrcholmi. Na SZ vrchole je oceľový kríž, momentalne modrej farby. Nachádzal sa tu aj počas komunistickej diktatúry. Symetrický dvojvrchol Vysokej je z každej strany impozantný a patrí k najkrajším a najfotografovanejším štítom Vysokých Tatier.
"Výhľadu z Vysokej môžete zazlievať len jedno, že odtiaľ nevidno Vysokú, lebo tá dodáva každej panoráme Tatier osobité čaro svojimi dôstojnými tvarmi." (Tytus Chałubiński 1879)

Ťažký štít (Český) štít je uzlovým bodom v hlavnom hrebeni Tatier. Od Vysokej ho delí Štrbina pod Ťažkým štítom, od Rysov sedlo Váha. Do turisticky frekventovanej Dolinky pod Váhou (Chata pod Rysmi) spadá 220 metrovou západnou stenou. Horolezecky najzaujímavejšia, hoci dolu trochu lámavá, je severovýchodná stena nad Ťažkou (Českou) dolinou.

Ihla v Dračom je skalná vežička-ihla v Dračom štíte - nachádza sa v jeho  juhovýchodnom hrebeni. Jej nadmorská výška je 2337m. Najrýchlejší pristup k ihle je z Dračej štrbiny.

Koruna Vysokej
Ihla v Dračom


Fotografie





Nadmorská výška:  max:  2547 m. n. m.                         Približný čas:  10:00 
                              min:   1280  m.n.m.


Popis trasy:
Popradské pleso - zast., Popradské pleso, Zlomisková dolina, Ihla v Dračom, Dračie sedlo, Vyšný Dračí zárez, Dračí štít, Vyšné Dračie sedlo, Vysoká (JV), Vysoká (SZ), Ťažký štít,  Kohútik, sedlo Váha,Chata pod Rysmi, Popradské pleso, Popradské pleso - zast.



Ďalšie tatranské ihly:     Ihla v Patrii              

                                Ihla v Ostrve

                                Spišská  ihla

                                Barania ihla

                                Żabia Lalka



nedeľa 2. augusta 2015

Ihla v Ostrve a Tupá

Ihla v Ostrve (cca 1890 m) je horolezecky dostupná štíhla veža, ktorá sa vypína v hornej časti západných zrázov Ostrvy v blízkosti štítových stien Zadnej Ostrvy. Je výrazným a pri pohľade od Popradského plesa neprehliadnuteľným prvkom v strmých skalných stenách nad plesom.

Tupá (2284 m) je ľahko dostupný, ale neznačený vrchol so širokými sutinovými chrbtami z juhu a strmými zrázmi na sever.Rozprestiera sa medzi Lúčnym sedlom a sedlom pod Ostrvou. Do Zlomiskovej doliny spadá mohutnou SZ stenou. Na JJV vysiela chrbát, ktorý je spojnicou medzi ňou a Klinom.

Ihla v Ostrve



Fotografie




Nadmorská výška:  max: 2284,5 m. n.m.                           Približný čas:       08:00
                              min:   1280  m. n.m.                            Prevýšenie:     1004,5 m
                              

Popis trasy:
zast. Popradské pleso, Chata pri Popradskom plese, Sedlo pod Ostrvou, Ihla v Ostrve, Sedlo pod Ostrvou, Tupá, Sedlo pod Ostrvou, Popradské pleso, zast. Popradské pleso


Ďalšie tatranské ihly:     Ihla v Dračom              

                                   Ihla v Patrii

                                  Spišská  ihla                                                                                                        Barania ihla

                                  Żabia Lalka



nedeľa 26. júla 2015

Baranie rohy

Baranie rohy patria medzi ľahko dosiahnuteľné tatranské vrcholy. Majú dva vrcholy. JV (vyšší) a SZ sa týčia na začiatku postrannej rázsochy smerujúcej k Lomnickému štítu a rozdeľuje ich Barania Škára. Oba vrcholy ležia už mimo hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Od Vyšnej Baranej Strážnice v hlavnom hrebeni ho oddeľuje Barania priehyba a od Spišskéhe štítu Baranie sedlo, ľahko priechodné zo strany Kotliny piatich spišských plies i zo strany Veľkej Zmrzlej doliny.




Fotografie

Foto - cesta Indiánske leto


Nadmorská výška:   max. 2526,2 m.n.m.                      Približný čas:   9 h
                               min:   950 m. n. m.                       Prevýšenie: 1576,2 m

Popis trasy:
Biela voda, rázcestie pri Šalviovom prameni, Chata pri Zelenom Plese, prah do Veľkej Zmrzlej doliny, Baranie sedlo, Baranie rohy, Baranie sedlo, Teryho chata, Hrebienok, Starý Smokovec






nedeľa 19. júla 2015

Lomnický štít - Medené lávky

Lomnický štít (cca 2634), každému to známy vrch  asi netreba nejako predstavovať. Spomeniem len, že ide o druhý najvyšší vrch a tretí najvyšší bod Tatier. Zhľadiska dostupnosti - vďaka lanovej dráhe aj najnavštevovanejším štít a zároveň aj najvyššie obývané miesto Slovenska.
Po prvýkrát dosiahol vrchol Lomnického štítu z Medených lávok obuvník a amatérsky baník Jakub Fábry (v období rokov 1760 – 1790). Touto trasou rodina Fábryovcov znášala rudu do prístrešku pri Zelenom plese, kde z nej vystriedili obsah malachitu a kúsočkov striebra. Ale ani sám Fábry nepotvrdil, že bol na Lomnickom štíte ako prvý.

Fotografie


Nadmorská výška:   max. 2633,8 m.n.m.                      Približný čas: 10 h
                               min:   886 m. n. m.                       Prevýšenie: 1748 m

Popis trasy:
Tatranská Lomnica, nad Matliarmi, rázcestie pri Šalviovom prameni, Chata pri Zelenom Plese, prah do Veľkej Zmrzlej doliny, Medená kotlina, Medené lávky, Medená štrbina, Lomnický štít, Lomnické sedlo, Skalnaté pleso, Tatranská Lomnica



sobota 11. júla 2015

Kościelec, Svinica a Kasprov vrch

Kościelec (2155m) je nápadným skalný vrch v dlhom hrebeni, ktorý rozdľuje Gasienicowou dolinu.             Z vrcholu je výhľad na celé údolie Gąsienicowa a na panorámu vrcholov Orlej perci.


Svinica (2301m) je impozantný vrchol západných Vysokých Tater tvoriaci dominantu doliny Zadná Tichá i Gasienicowa. Má dva vrcholi - vyšší vrchol je 2301m vysoký a ide naň turistická značka a nižší má 2291m. Svinica je oblúbený a často navštevovaný vrchol hlavne pre blizkosť lanovky na Kasprov vrch.


Kasprov vrch (1987m) Kasprowy Wierch v polštine je vrch v Západných Tatrách na hranici Slovenska a Poľska.
Názov vrchu pochádza podľa povesti od mena majiteľa lokality, gorala Kaspera. Vrchol je vďaka lanovke ľahko dostupný a patrí tak k najnavštevovanejším v Tatrách. V budove lanovky v nadmorskej výške 1 959 m n. m. sa nachádza okrem meteorologickej stanice aj bar a reštaurácia.

Koscielec
Svinica
Kasprov vrch

Fotografie:



Nadmorská výška:   max: 2301 m. n. m.                                Približný čas: 10h
                               min:   935 m. n. m.

Popis trasy:
Zakopane - Kuźnice, Dolinou Jaworzynka na Przelecz miedzy Kopami, Murowaniec, Czarny staw Gasienicowy, sedlo Karb, Kościelec, sedlo Karb, Svinické sedlo, Svinica, Svinické sedlo, Laliové sedlo, Suché sedlo, Kasprov vrch,  Kuźnice - Zakopane


piatok 8. mája 2015

Rieka Belá - Slovenská raftová rieka ( Rafting Belá )

Info 2018 rieka Belá
Rieka splavovaná 22.4.2018,  výška hladiny Podbanské -Kokav.most bola cca 85cm. 
V hornom úseku rieka splavná bez prekážok (stromov cez celú šírku koryta,...)
V spodnom úseku spadnutý strom (bol tam aj minulú sezónu) cez celú šírku koryta (obrezané konáre tento rok) - pri vyššej hladine cca 100cm je možnosť prejsť po pravej strane ponad strom aj s raftom (aspoň minulú sezónu sa dalo) Kajakom sa to dá prejsť popod strom zľava eskymáckym obratom - kto si trúfa:) Vyššie (pár metrov nad spadnutým stromom) je dosť veľký zosuv pôdy zľavej strany brehu v smere splavu a stále niečo zhora padá (určite spadnú v najbl. dobe aj stromy nad brehom)
Foto 2017 - rieka Belá
Foto 2016 - rieky Belá

Prekrásna prírodná scenéria v našich veľhorách nám neponúka len nádherné turistické zážitky vo Vysokých Tatrách, ale aj zážitok ktorý môžete zažiť na rieke Belá. Rieka je pokračovaním Tichého potoka,ktorý vzniká na sútoku Kôprovského potoka a Tichého potoka v nadmorskej výške 976 m n. m. Táto voda je jediná na Slovensku, kde sú vhodné podmienky na rafting. Okrem tejto prírodnej rieky sú na Slovensku už len umelé kanály alebo pasívnejšie splavy riek. Rafting na Belej sa začína hneď za hranicou prírodnej rezervácie vo Vysokých Tatrách pod vrcholom Kriváň.

Splavovaný úsek:                                                                                Približný čas:                                              
Úsek 1: Kokavský most – Pribilina                                                      Úsek 1: 7 km – cca 1 hodina
Úsek 2: Pribilina – Liptovský Hrádok                                                  Úsek 2: 10 km – cca 1.5 hodiny
Úsek 3: Kokavský most – Liptovský Hrádok                                      Úsek 3: 17 km – cca 2 – 2.5 hodiny

Obtiažnosť:
Stredná až ťažká, WW II – III+

Obmedzenia:
Rieka je splavná len na jar pri topení snehu. Min.výška hladiny 65-70 cm (vodočet Podbanské), max. 100 cm

Aktuálny vodný stav :  Podbanské
                                       Liptovský Hrádok

Webkamera :                 Prítok rieky Belá