Vidlový hrebeň

Vidlový hrebeň tvorí ,,spojnicu" Lomnického a Kežmarského štítu. V hrebeni sa nachádzajú tri vidlové veže - Západná (2480 m), Veľká (2522,8 m) a Východná Vidlová veža.

Vidlový hrebeň z Lomnického štítu

                                                    Fotografie 1

          Fotografie 2

          Fotografie 3

          Foto: Hokejka+Vidlový hrebeň

Popis cesty:  Medená štrbina, Západná Vidlová veža, Vidlové sedlo, Veľká Vidlová veža,
                     Lieviková štrbina, Východná Vidlová veža, Kežmarská štrbina

Popis sprievodca: Vidlový hrebeň
                                                         
                                                       Výhľad z Veľkej Vidlovej veže

Ihla v Patrii - Vlastina Ihla

Ihla v Patrii sa nachádza v strmom žľabe v pásme kosodreviny - pod Plecom Patrie smerom do Mengusovskej doliny. V roku 1929 na ňu vystúpila Vlasta Štáflová a Alexander Škarvan a preto bola potom aj nejaký čas známa pod názvom Veža Vlasty. Vlasta vo svojich publikovaných spomienkach nezabudla poznamenat na margo Ihly v Patrii: "Našli sme tam prehnité kúsky papiera a prehnitý povraz. Ktosi dávno pred nami bol tiež hore."

Obtiažnosť:  IV.

Približný čas: cca 5 h

Popis trasy:

Štrbské pleso, smer Popradské pleso, Trigan, hrebeň Patrie, Ihla v Patrii, Magistrála -žľab, Štrbské pleso

(zo Štrbského plesa smerom na Popradské pl. tam kde sa rozdeľujú chodníky na zimné a letné,pri tej rampe odbočiť doľava je tam chodník a je značený na stromoch hnedou farbou. Po chodníku lesom, kosodrevinou až na hrebeň Patrie nad ihlu. Zostupovka z ihly dole žľabom 2 krát zlaňák + chodákom kúsok na chodník na Popradské pleso)

             Fotografie

Ďalšie tatranské ihly:     Ihla v Dračom              

                                Ihla v Ostrve

                                Spišská  ihla

                                Barania ihla

                                Żabia Lalka

Satan, Bašty a Patria

Satan (2421,5 m.n.m.) je najvyšší vrchol v hrebeni Bášt. Má dva prakticky rovnako vysoké vrcholy. Zo strany Pekelníka ho ohraničuje Satanovo sedlo a od Prednej Bašty je ooddelený Sedlom nad Červeným žľabom. Názov štítu Satan má svoje korene v ľudových legendách- má strážiť ukryté poklady a vzácne kovy a počas svätojánskej noci by  sa tu mali schádzať čerti.
Predná Bašta (2364 m.n.m.) stojí medzi Malou Baštou a Satanom.Zo strany Satana ju ohraničuje Sedlo nad Červeným žľabom a na opačnom konci leží Sedlo nad Širokým žľabom.
Malá Bašta (2285 m.n.m.) stojí medzi Patriou a Prednou Baštou. Zo strany Patrie ju ohraničuje Sedlo nad Skokom a na opačnom konci leží Sedlo nad Širokým žľabom.

Patria (2203 m.n.m.) je posledná vyvýšenina v hrebeni Bášt.Od Malej Bašty ju delí Sedlo nad Skokom. Smerom k Tatranskej magistrále klesá z Patrie široký sutinový chrbát, ktorý nižšie prechádza v hustú kosodrevinu a pripája sa na vyvýšenom bode zvanom Trigan.

Satan, Predná Bašta, Malá Bašta a Patria

Fotografie

Nadmorská výška:  max: 2421,5 m.n.m.               Približný čas:     10:00        

                              min: 1346   m.n.m.                 Prevýšenie:  1075,5 m

Popis trasy:

Štrbské pleso, vodopád Skok,  pleso nad Skokom, Malé Kozie pleso, Satan, Sedlo nad Červeným žľabom, Predná Bašta, Sedlo nad Širokým žľabom, Malá Bašta, Sedlo nad Skokom, Patria, Mlynická dolina, Štrbské pleso

Javorový štít

Javorový štít (2417 m.n.m.) je súčasťou  hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Má spoločnú základňu s Malým Javorovým štítom, od ktorého ho oddeľuje Javorová škára. Má dva vrcholy. Jeho hrebeň na východe končí Javorovým sedlom, ktoré ho oddeľuje od Ostrého štítu. Javorový múr tvorí severné steny Javorových štítov a je veľkou výzvou každého horolezca najmä v zimnom období. Od Zbojníckej chaty je pekne viditeľná JZ stena, ktorá poskytuje tiež veľa pekných lezeckých ciest a niektoré sú často lezené aj v zimnom období.

Javorové štíty

Keleho pilier

Cesta Martinčanov

Nadmorská výška:  max:  2417  m. n. m.                                      Približný čas:    10:00

                              min:  1010   m. n. m.                                      Prevýšenie:    1407 m

Popis lezeckej cesty: Keleho pilier

                                  Cesta Martinčanov

Popis trasy:

Starý Smokovec, Hrebienok, Zbojnícke spády (Generál), Keleho pilier, Javorový štít, zostup po vrcholovom plate a žľab, Starolesnianske pleso, Zbojnícka chata, Hrebienok, Starý Smokovec

Ganek, Rumanov štít, Zlobivá

Ganek (Gánok) (2459 m) vyrastá v hlavnom hrebeni nad troma dolinami: Kačacou, Rumanovou a Ťažkou. Smerom na SZ od hlavného vrcholu leží Prostredný Ganek a Malý Ganek. Masív Ganku je oddelený od Rumanovho štítu Gankovou štrbinou a od Vysokej troma Rumanovými sedlami. Ganek je známy najmä svojou severnou stenou zakončenou ešte známejšou Galériou Ganku.

Rumanov štít je dvojvrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Hlavný, severozápadný vrchol má 2428 m, juhovýchodný 2419 m. Do Kačacej doliny spadá pôsobivou, vyše 600 metrovou severovýchodnou stenou, ktorá je súčasťou mohutného tzv. „Kačacieho múra.“  Od Gánku ho delí Gánková štrbina, od Zlobivej Vyšná Zlobná štrbina. Štít dostal názov podľa známeho horského vodcu 19. storočia Jána Rumana Driečneho.

Zlobivá je štíhly trojvrcholový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Hlavný z troch vrcholov (2426 m) je severozápadný, prostredný sa nazýva Wachterova veža a najnižší juhozápadný Zlobná kopa (asi 2420 m). Do Kačacej doliny spadá 400-metrovou severovýchodnou stenou, ktorá je súčasťou mohutného tzv. Kačacieho múra. Patrí k ťažšie dostupným a menej navštevovaným štítom.

Ganek, Rumanov štít, Zlobivá

                                     Fotografie

Foto - hrebeň Železná brána - Ganek

Nadmorská výška:  max: 2459  m. n. m.
                              min:  1280  m. n. m.

Približný čas:    10:00

Popis trasy:
Poprad.pleso - žel. zastávka, Poprad.pleso, Zlomisková dolina, Gankova štrbina, Ganek, Gankova štrbina, Rumanov štít, Rumanova štrbina, Zlobivá, Zlomisková dolina, Poprad.pleso, Poprad.pleso           žel. zastávka

Pyšné štíty a Lomničák

Malý Pyšný štít (2 590 m n. m.) je prvý výrazný vrchol v členitom hrebeni od Baranieho sedla.Od Strapatej veže ho delí Malá Lastovičia štrbina a od Pyšného štítu Laštovičia štrbina a Pawlikowského štrbina. Uprostred Lastovičej štrbiny sa nachádza ostrá skalná vežička - Loktibrada.

Pyšný štít  (2 621 m n. m.) sa týči nad Malou studenou dolinou a Medenou kotlinkou. Od Malého Pyšného štítu ho oddeluje Pawlikovského štrbina, Loktibrada a Laštovičia štrbina a od Lomnického štítu, Bachledova štrbina s radou malých vežičiek, ktoré sa tiahnu až po Lomnický štít.

Lomnický štít (2 633,8 m.n.m.) je tretí najvyšší vrch Tatier. Jeho trojhranná štítová pyramída vysoko prevyšuje okolie. Na sever vybieha dlhým hrebeňom k Baraním Rohom (oddelený od neho Sedielkom pod Lomnickým), J hrebeň pokračuje cez Lomnickú kopu a Lomnické sedlo, na V sa vetví Vidlový hrebeň (oddelený Medenou štrbinou). Lomnický štít sa vypína nad troma dolinami - Malou Studenou, Skalnatou dolinou a Medenou kotlinou.

Pyšný štít z Lomnického štítu

Lomnický štít z Pyšného štítu


Fotografie

Nadmorská výška:  max:  2 633,8 m n. m.
                              min:   1010   m. n. m.

Prevýšenie:      1623 m
Približný čas:   10:00
Približná dĺžka: cca 21 km

Popis trasy:
Starý Smokovec, Hrebienok, Teryho chata, Malá Lastovičia štrbina, Malý Pyšný štít, Loktibrada, Pyšný štít, Bachledova štrbina, Pyšná vežička, Zubatá štrbina, Zubatá vežička, Jordánova štrbina, Posledná štrbina, Sedlo pod Lomnickým, Lomnický štít, Skalnaté Pleso, Hrebienok, Starý Smokovec

                                       
                                              Lomnický štít - Jordánovou cestou 23.11.2014

                 

Za jeden deň:

Gerlachovský štít, Lomnický, Ľadový,...

Hohe Wand - Via ferraty

Národný park HoheWand je súčasťou pohoria Gutensteiner Alpen s najvyšším vrcholom Plackles (1132 m n.m.). Od Bratislavy je vzdialený cca 115 km. Oblasť ponúka široké vyžitie naozaj pre každého. Sú tu rôzne možnosti turistiky, via ferraty (HTL Steig, Blutspur, Gebirgsvereinssteig, Wildenauersteig, Wahringersteig, Ganghofersteig, Hanselsteig),možnosti lezenia, paragliajdingu a nachádza sa tu aj veľa bežkárskych tratí. Národný park je otvorený 365 dní do roka a má rozlohu cca 24,5 km2. Zo severu je ohraničený dolinou Piestingtal a južnú hranicu tvorí spojnica obcí Puchberg am Schneeberg – Willendorf. Západnú hranicu tvorí cesta stúpajúca do sedla Grünbachersattel, ktorá je hranicou so susediacim pohorím Dürre Wand. Na východe Hohe Wand prudko klesá do doliny, v ktorej sa nachádzajú dedinky Zweiersdorf, Stollhof a Maiersdor.

Národný park HoheWand

HTL Steig

Fotografie

Via ferraty:         HTL Steig                          Blutspur  

                           Gebirgsvereinssteig          Wildenauersteig

                           Wahringersteig                 Ganghofersteig

                           Hanselsteig

Ľadový štít ( Malý Ľadový štít - Cesta k Slnku (V) )

Ľadový štít (2 627,3 m) je tretí najvyšší štít Vysokých Tatier a zároveň najvyšší bod hlavného hrebeňa Tatier. Tvorí záver Malej Studenej doliny. Na východe hraničí so Zadným Ľadovým štítom, od ktorého ho oddeľuje Ľadová priehyba a na západe s Malým Ľadovým štítom, od ktorého ho oddeľuje Ľadová štrbina.
Malý Ľadový štít je ďalší významný štít  hlavného hrebeňa Tatier. Má dva vrcholy - SZ 2611 m a JV 2608 m. Od Ľadového štítu ho oddeľuje Ľadová štrbina a od Širokej veže známy turistický priechod Sedielko odkiaľ je pomerne ľahko dostupný aj najviac navštevovaný. Na juhozápad vysiela dlhý hrebeň, ktorý sa končí Pfinnovou kopou. Južná stena Malého Ľadového štítu a jeho JV hrebeň sú obľúbeným horolezeckým terénom kadiaľ viedla aj naša cesta k vrcholu Malého Ľadového štítu ,,známou to tatranskou päťkou (V) " Cesta k Slnku  (č. 10)

Malý Ľadový štít, J stena, Cesta k Slnku

Ľadové štíty

Fotografie

Nadmorská výška:  max:  2627  m. n. m.                                     Približný čas: 10h

                              min:  1010  m. n. m.                                     Približná dĺžka: cca 21 km

Popis lezeckej cesty:  Cesta k Slnku

Popis trasy:
Starý Smokovec, Hrebienok, Teryho chata, Modré pleso,Cesta k Slnku (V), Malý Ľadový štít,  Ľadový štít,
Zadný Ľadový štít, Teryho chata, Hrebienok, Starý Smokovec

Za jeden deň:

Gerlachovský štít, Lomnický, Ľadový,...

Karbunkulový hrebeň

( Jastrabia veža, Karbunkulový hrebeň, Kolový štít a Čierny štít )

Karbunkulový hrebeň obľúbená to ,,tatranská klasika". Hrebeň oddeľuje od seba Červenú dolinu a Malú Zmrzlú dolinu.Od hlavného tatranského hrebeňa sa odpojuje na Belasej veži a pokračuje cez Malý Kolový štít, Kopiniaky až k Jastrabiej veži.

Jastrabia veža (2137m) sa vypína v prekrásnej doline nad Chatou pri Zelenom plese.Je jednou z charakteristických skalných veží Vysokých Tatier a je koncovým pilierom rázsochy, vybiehajúcej z Belasej veže. K Zelenému plesu spadá strmými platňami načervenalej farby, čo z nej robí charakteristickú dominantu a aj preto je veľkým lákadlom horolezcov.Najmä juhovýchodnou a južnou stenou vedie množstvo ciest vysokej obtiažnosti, jednou z najťažších na slovenskej strane Tatier je „Korona.“(8c) Najľachší turistický  výstup alebo zostup vedie popod Jastrabie sedlo zo strany Červenej doliny dvomi  nad sebou vedúcimi rampami.Jastrabia veža je opradená aj mnohými povesťami. Jedna z povestí hovorí o drahokame - karbunkul  - rubíne, ktorý sa tu nachádzal alebo stále...
Kolový štít (2418m) je súčasťou  hlavného hrebeňa Vysokých Tatier v závere Malej Zmrzlej doliny.Od Zmrzlej veže je  oddelený Kolovou štrbinou a od Čierneho štítu Čiernym sedlom.Má pyramídový tvar a je pomerne ľahko turisticky prístupný vrch ale ne značkový vrchol Vysokých Tatier.
Čierny štít (2434m) je iimpozantná skalná pyramída nad tromi dolinami: Veľkou a Malou Zmrzlou a Čiernou Javorovou dolinou.

Kolový štít, Karbunkulový hrebeň, Jastrabia veža a v pozadí Jahňací štít a Belianske Tatry

Fotografie  

Popis našej trasy: 
Biela voda, Zelené pleso, Jastrabie sedlo, Jastrabia veža, Karbunkulový hrebeň ( Jastrabie sedlo, Predný Kopiniak, Prostredný Kopiniak, Zadný Kopiniak, Malý Kolový štít, Belasá veža), Kolová štrbina, Kolový štít, Čierne sedlo, Čierny štít, Veľká zmrzlá dolina, Zelené pleso, Biela voda

Približná dĺžka: cca 21 km              Približný čas: 12h                Obtiažnosť: II-III UIAA  

Malý Rozsutec

Asi jeden z najvyhľadávanejších vrcholov východnej časti pohoria Malá Fatra. Je charakteristický prudkými stenami z vápenca a poskytuje krásne výhľady kde dominuje najmä pohľad na jeho ,,väčšieho brata" Veľký Rozsutec.

Nadmorská výška:  max: 1343 m. n. m.
                              min:  575   m.n. m.

Približná dĺžka: 10 km
Približný čas:         4h
Prevýšenie:       768 m


Popis trasy:
Biely Potok, Dolné Diery, Podžiar, Horné Diery, Tanečnica, Medzirozsutce, Malý Rozsutec, Podrozsutec, Biely Potok

Fotografie

Tupá - Gálfyho rebro ( III., IV.)

Tupá (2284m) sa rozprestiera medzi Lúčnym sedlom a sedlom pod Ostrvou.Do Zlomiskovej doliny spadá mohutnou SZ stenou. SZ stena vrcholí asi v 500m vysokom centrálnom rebre. Asi 1000m široká stena má charakter mohutných rebier oddelených žlabmi. Rebrá sú tvorené pilierikmi a vežičkami a terén je značne prerastený trávou.Blízkosť Chaty pri Popradskom plese, charakter steny a ľahký zostup ju predurčujú najmä na dlhšie zimné mixové lezenie. Skalné pasáže v stene dosahujú v priemere IV stupeň obtiažnosti.

Nadmorská výška:  max: 2284,5 m. n. m.

                              min:   1280  m. n. m.

Východiskový bod: Poprad.pleso - žel. zastávka

Približný čas:    10:00

Prevýšenie:  1004,5m

Popis sprievodca:  Tupá SZ stena

Naša cesta: číslo 18.  Rebro Andráši-Gálfy

             

                   Fotografie

Ostrá a Krátka

Ostrá je málo známy, ale výrazný uzlový štít, ktorý leží medzi Kriváňom a Soliskami. Na východe ju Furkotské sedlo oddeľuje od Furkotského štítu, na západe Nefcerské sedlo od Krátkej. Severnou stenou spadá do Nefcerskej doliny.

Krátka - mohutný štít blízko Kriváňa. Má tri vrcholy: Západný, Prostredný a Východný. Od Ostrej ju oddeľuje Nefcerské sedlo, od Kriváňa Špára. Na sever spadá do Nefcerskej doliny, na juhozápad do Krivánskeho kotla a na juhovýchod do Doliny Suchej vody.

Kriváň v oblakoch, hrebeň Krátkej, Krátka, v strede hrebeň Ostrej (za ním je Ostrá), Furkotský štít a Soliskový hrebeň

Nadmorská výška:   Ostrá    2350 m.n.m.                         Približný čas:    9h

                               Krátka  2374 m.n.m.                         Prevýšenie: 1024m  

Popis trasy: Štrbské Pleso, Sedielkový prechod, hrebeň Ostrej, Ostrá, Nefcerské sedlo, Krátka, Špára,                             Zelené pleso Krivánske, Štrbské Pleso

                                                               Fotografie

Zadný Ľadový štít

Zadný Ľadový štít je ,,malý vrch-štít" v mohutnom masíve Ľadových štítov. So svojou výškou 2507 m.n.m.ho zaraďujeme medzi 25 najvyšších vrcholov v Tatrách.Od Ľadoveho štítu ho oddeľuje Ľadová priehyba.Jeho východný sused je Snehový štít, od ktorého ho zas oddeľuje Vyšné Ľadové sedlo.

Kotlina piatich spišských plies a Ľadové štíty

Nadmorská výška:  max: 2507 m.n.m.                                Približný čas:    9h
                               min:  1010 m.n.m.                                Prevýšenie: 1497m

Popis trasy: Starý Smokovec, Hrebienok, Teryho chata, Ľadová priehyba, Zadný Ľadový štít, návrat tou istou trasou

                                                               Fotografie

Batizovský štít - Kuttove platne (IV+/V-)

Batizovský štít je mohutný dvojvrcholový štít (hlavný: Veľký Batizovský štít a nižší západný: Malý Batizovský štít) ležiaci v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier v závere Batizovskej doliny. Zo severnej strany uzatvára Bielovodskú dolinu. Do obidvoch dolín padajú zo štítu steny vysoké od 150-300m, po ktorých vedie mnoho horolezeckých trás - hlavne na juh, v smere z Batizovskej doliny.S nad. výškou 2 448 m je najvyšším vrcholom hrebeňa medzi Zadným Gerlachovským štítom a Popradským Ľadovým štítom.

Nadmorská výška:  max: 2 448 m. n. m.
                             min : 1100 m. n. m.
Prevýšenie:  1348m
Približný čas:  10:00

Popis lez. sprievodca: Kuttove platne

Popis trasy k J stene:
Vyšné Hágy, Batizovské pleso, popod Kostolík, Jstena Batizovského štítu, (Kuttove platne + hrebeň + zliezanie na na Vyšnú Batizovskú roveň ) návrat tou istou trasou do Vyšných Hágov

                                                         
                                                           Fotografie



(Hrebeň Popradský Ľadový, Kačací, Batizovský a Gerlach)

Gerlachovský štít ( Tatarkova cesta /Gypsyho ferata/ cez Zadný Gerlach )

Gerlachovský štít je najvyšší vrchol Vysokých Tatier - Slovenska, Karpát. Leží v JV vedľajšom hrebeni, vybiehajúcom zo Zadného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Tetmajerovo sedlo.Názov Gerlachovský štít dostal až v r. 1953 po obci Gerlachov, nad ktorou sa hrdo vypína. Predtým to bol Štít Františka Jozefa, Štít Legionárov, Gerlachovka, Gerlach. Aj napriek nie veľmi ľahkej dostupnosti je jedným z najnavštevovanejších vrcholov v Tatrách.

Nadmorská výška:  max. 2654 m. n. m.                                Približný čas:    09:00
                                        min.  1005 m. n. m.                                Prevýšenie:    1649 m

Popis trasy:
Tatranská Polianka,rázcestie Velický most, hotel Sliezsky dom, Velické pleso, Dlhé pleso, Gerlachovská próba, Zadný Gerlach, Tetmajerove sedlo, Gerlachovský štít, Batizovská próba, Batizovské pleso, Pod Suchým vrchom, rázcestie Velický most, Tatranská Polianka

                                                   Fotografie - Leto 2012

        

                                              Fotografie - Zima 2013/2014   

                                     

                                           (Gerlachovský štít z Batizovskej doliny)

                                                  (Gerlachovský štít - Martinovka)

                                              (Gerlachovský štít - Krčmárov žľab)

(Gerlachovský štít - od Popradského ľadového štítu)

                                              video - Gerlachovský štít/Gypsyho ferata  

 

Za jeden deň:

Gerlachovský štít, Lomnický, Ľadový,...

3 x Gerlachovský štít...za deň

Ošarpance - Komín Komarnického,Plšek a Puškáš

Ošarpance sú populárna skupina troch veží  - Malý (2327m), Prostredný a Veľký Ošarpanec (2348m)            v závere juhovýchodného hrebeňa, vybiehajúceho z Dračieho štítu.  Od Dračieho štítu ich oddeľuje
 Dračia štrbina. Tvoria jedinečný hrebeň s pevnou jednoliatou skalou.

Nadmorská výška:  max: 2327 m. n. m.

                             min:  1494  m.n. m.

Východiskový bod:

Popradské pleso (cez Zlomisková dolina - Ošarpance)

Popis sprievodca:  Ošarpance

Lezecké cesty: 

Komín Komarnického - JV hrebeň (III)

Plšekova cesta   (VI-)

Puškášova cesta (VI+)

               

                   Fotografie-hrebeň

              Foto - Plšek a Puškáš

Prostredný hrot (Stredohrot)

Najvyšší vrchol v Prostrednom hrebeni medzi Malou a Veľkou Studenou dolinou.Na vrchol vedie viacero výstupových trás - cez Dubkeho lávku, cez Prostredný hrebeň,cez Bráničku,...Viac info ››

Nadmorská výška:  max:  2441 m. n. m.
                              min:  1010 m. n. m.

Prevýšenie:  1431 m

Približný čas:     09:00
Približná dĺžka: 18 km


Popis trasy:
Starý Smokovec,Hrebienok,Teryho chata, štrbina za Žltou vežou, Dubkeho lávka,(Žltá veža,Malý hrot),Prostredný hrot,
Sedlo pred Prostredným, Stillový žľab, Malá Studená dolina, Hrebienok, Starý Smokovec

                        Fotografie

Před šestou vyrážíme ze Smokovce směr Hrebienok. Společnost nám dělají jen první turisté a lezci co pokračuji do nástupu lezeckých cest. Na Zamkovského chatu ukazuji Pepovi zkratku, kterou využívají hlavně nosiči. Chvíli zde postojíme pod převislou skalkou, která je odsazena a jištěním. Hecuji ho, že je to ideální na rozlezení před Středohrotem  Zanedlouho už konečně vystoupáme prahem k Téryho chatě. Zde si u plesa dáváme pauzu.

Žabí kôň, Žabia veža, Volia veža

Symbol tatranského horolezectva - asi každý kto lezie v Tatrách určite neobišiel tieto naše pohraničné skvosty v Menguskej doline.

Žabí kôň prekrásny, exponovaný vrch - najnižší v pohraničnom hrebeni.Kedysi bol považovaný za jeden      z najťažšie dostupných tatranských štítov.Pre svoju expozíciu je lezenie hrebeňom považované aj dnes      za takú horolezeckú maturitu medzi začínajúcimi lezcami.

Žabia veža nenápadný brat svojich dvoch susedných ,, lezeckých velikánov " - Voliej veže a Žabieho koňa. Turisticky je ľahko dostupný (ne značkový) vrch, ale z Vyšného Žabieho sedla je to pekná výzva             pre každého horolezca.

Volia veža známy to štít každého tatranského lezca.Juhozápadná stena poskytuje široký výber výstupov v perfektnej skale.Stena má výšku do 200 m, väčšina ciest je 4-5 dĺžkových - od obtiažnosti kl.3. Ostatná väčšina ciest je v 5 stupni, ale nájdete tu aj náročnejšie miesta za  6-  6+. Jednoducho na ,,Volovke" si príde na svoje aj začiatočník aj skúsenejší horolezec.

Žabí kôň 2012 - letný výstup 

Žabí kôň 2015 - zimný výstup

Nadmorská výška:  Žabí kôň:      2 291 m.n. m.                            Popis - sprievodca:    Žabí kôň

                              Žabia veža:    2 338  m n. m.                                                             Žabia veža

                              Volia veža:    2 355  m n. m.                                                             Volia veža

Naj.nastupové miesta:   bivák Žabie plesá, chata Rysy, chata Popradské pleso

Hrebeň obtiažnosť: 

Žabí kôň  III.  

Vyšné žabie sedlo - Žabia veža   platňa cca V.-VI. (možnosť podísť cez Tylkovu štrbinu) 

Žabia veža - Vých.Volia štrbina -Volia veža  III.

   Foto - leto 2012            

 Foto - Žabí kôň (zima2015)

  Fotografie -Volia veža (Štaflovka a Stanoslawski)

Vimeo

YouTube

                                                                                                                                                         

Vysoká a Ťažký štít

Neprehliadnuteľný bod hlavne od  Štrbského plesa - Ťažký štít, dvojvrcholová Vysoká a Dračí štít            tzv. ,, Koruna Tatier "  Viac info ››

Nadmorská výška:  max:  2547 m. n. m.(Vysoká)

                                      2520 m.n. m.( Ťažký )

                              min: 1346  m.n.m.

Prevýšenie:     1201 m

Približný čas:     09:00

Približná dĺžka: 16 km

Popis trasy:

Štrbské pleso,Popradské pleso, Zlomisková dolina, Dračie sedlo,  Vysoká (SZ), Ťažký štít,  Kohútik, sedlo Váha,Chata pod Rysmi, Popradské pleso, Štrbské pleso

                                            

 Fotografie
Vysoká 31.12.2015
Vysoká na lyžoch

Grossglockner (Stüdlgrad)

Grossglockner je s výškou 3 798 m.n.m. najvyššia hora v Rakúsku a najvyššia hora v Alpách východne od Brennerského priesmyku. Vrchol sa nachádza v skupine Glockner, ktorá patrí    do Vysokých Taur. Skladá sa  z dvoch štítov, Grosglockner a Kleinglockner. Viac informácií »

Nadmorská výška:  

max:  Grossglockner  3798 m. n. m. 
min:   Lucknerhaus     1920  m. n.m.

Prevýšenie:  od Stüdhütte:      997 m
                    od Lucknerhaus  1878m

            Fotografie

Približný čas:
Stüdlhütte (2.801m)  - Grossglockner (3.798m)                                        5h (+997m)
Grossglockner (3.798m) - Erzherzog-Johann hütte (3.451m)            1h 30min (-347m)
Erzherzog-Johann hütte (3.451m) - Stüdlhütte (2.801m)                            1h (-650m)

Popis trasy: 
chata Lucknerhaus, ch.Lucknerhütte, ch.Stüdhütte, Grossglockner, ch.Erzherzog-Johann hütte, ch.Stüdhütte, ch.Lucknerhütte, ch. Lucknerhaus

Webkamera: pohľad na vrchol z Adlelersruhe

Soliskový hrebeň 1/2

Soliskový hrebeň vybieha na juhovýchod z Fukotského štítu v Krivánskej rázsoche. Meria štyri kilometre a tvorí ho 24 pomenovaných končiarov. Najvyššie je Veľké Solisko - 2412.5 m n.m.. Posledné v hrebeni je Predné Solisko.Hrebeň sa dá prejsť v oboch smeroch. Z oboch strán je ohraničený turistickými chodnikmi - na severe Bystré sedlo a na juhu Predné Solisko.Z viacerých miest hrebeňa je možný jednoduchý zostup predovšetkým do Furkotskej doliny, čo sme bohužial museli využiť aj my.

Nadmorská výška:  max: 2412.5  m. n. m.

                              min:    1350  m. n. m.

Prevýšenie:   1062,5 m
Približný čas:     10:00

Popis trasy:
Štrbské Pleso,vodopád Skok, Bystré sedlo,
Bystré vežičky a štrbiny, Veľké Solisko,Prostredné Solisko, Zadná a Predná Solisková veža, Solisková štrbina, Furkotská dolina,Štrbské Pleso

     Fotografie

Bystrá

Najvyšší vrch Západných Tatier (2 248,4 m n. m.).Bystrú obopínajú mohutné ľadovcové doliny. Z juhozápadu Gáborova dolina (odnož Račkovej doliny), z juhu Bystrá dolina a z juhovýchodu Kamenistá dolina. Bystrú pomenovali podľa Bystrej doliny, nad ktorou sa vypína. Dolina zasa dostala názov od Bystrého potoka, ktorý ňou preteká.

Z mohutného žulového vrcholu Bystrej je prekrásny kruhový výhľad. Veľkolepo pôsobia pohľady do Račkovej, Bystrej a Kamenistej doliny a na poľskej strane do Kościeliskej a Chochołowskej doliny. Od juhozápadu po juhovýchod je pekný výhľad cez Liptovskú kotlinu na dolinu Váhu a hrebene a vrcholy Nízkych Tatier - od Salatína po Kráľovu hoľu.

Na vrchol sa dá dostať viacerými cestami.My si vyberáme za štartovací bod Podbanské.

Nadmorská výška: max: 2248,4 m.n.m.

                             min:     950  m.n.m.

Prevýšenie:   1298,4m
Približný čas:     08:00

Približná dĺžka: 20 km

Popis trasy: 

Podbanské, Pyšné sedlo,Bystré sedlo, Bystrá, Kotlová, Nad Kamenistou, Podbanské

                   

                      Fotografie