Cima Grande Via Normale - Tre Cime

Tre Cime di Lavaredo (tri štíty Lavaredské) sú impozantná trojčlenná skupina, najčastejší symbol Dolomitov. Vyrastajú kolmo zo sutinových polí. Najvyššia, prostredná Cima Grande (veľká) meria 2 999 m, Cima Ovest (západná) 2 973 m a Cima Piccola (malá) 2 875 m.

Tre Cime

Na Cima Grande ako prvý vystúpili rakúsky horolezec P.Grohmann s horskými vodcami F. Innerkoflerom a P. Salcherom v r. 1869, dnešná normálka (450 výškových metrov, obťiažnosťIII.) Nástup je z juhu smerom na štrbinu medzi Cima Piccola a Cima Grande, odbočiť doľava žľabom a z neho do vlastného masívu Cima Grande. 

Cima Grande via normale

Fotografie:
Fotografie 2:

Rezervačný systém pre vstup / parkovaie pri Rifugio Auronzo:   Parking Tre Cime di Lavaredo

Cima Cadin Nord-Est - ferrata Merlone

Skupina Cadini sa nacháza v severovýchodnej časti Dolomitov. Najvyšší vrchol je Cima Cadin di San Lucano (2839 m.n.m.) Tretím najvyšším vrcholom je Cima Cadin Nord Est z výškou 2788m.

Na tento vrchol vedie ferata s názvom Merlone. Prístup je od chaty Rifugio Fratelli Fonda-Savio. Táto zaistená cesta je tvorená prevažne strmými a exponovanými rebríkmi s viacej než 300 priečkami.Táto ferata je dosť oblúbená najmä pre krásne výhľady na Tre Cime, Cristallo, Sorapis, Marmoladu,...

Fotografie:

Popis trasy:  

parkovisko Drei-Zinnen-Strasse (1806m), chata Rifugio Fratelli Fonda Savio (2367m), cesta 112 v smere na Cadin del Nevado, vľavo nástup na ferratu Merlone, Cima Cadin Nord-Est, zostup tou istou trasou

Hochalmspitze

Hochalmspitze 3360 m n.m. je najvyšší vrchol horskej skupiny Ankogel v rakúskych Vysokých Taurách. Rovnako ako väčšina hôr Vysokých Taur je tvorená žulou.Na východnej  aj na južnej strany hory sa nachádza ladovec. Na vrchole je 3m vysoký kovový kríž. Výstup na vrchol poskytuje krásne vyhľady na celú skupinu Vysokých Taur - samozrejme i na najvyššiu horu Rakúska, na Grossglockner.

Nadmorská výška:  max:  3360 m.n.m.                    Približný čas: 09:00

                              min:   2215 m.n.m.  

Popis trasy:

Gießener Hütte, Schwarzburger Weg,  Detmolder grat (C / I+), Steinerne Mandln,  Rudolfstädter Weg , Gießener Hütte 

Fotografie

Hreben Čiernych veží a Čierny štít

Čierne veže : Pri pohľade z Veľkej Zmrzlej doliny medzi Baraními rohmi a Čiernym štítom sa nachádzajú Čierne veže. Od Čierneho štítu ich oddeľuje Papirusovu štrbina. Hrebeň tvoria 3 veže - Veľká Čierna veža, Prostredná čierna veža a Malá čierna veža. Cez ich juhovýchodnú stenu (max. prevýšenie 180m) vedie výrazná rampa do Stolarczykovho sedla.

Čierny štít je impozantná skalná pyramída nad tromi dolinami: Veľkou a Malou Zmrzlou a Čiernou Javorovou dolinou. Na S vysiela hrebeň cez Čierne sedlá na Kolový štít, na JZ hrebeň cez Papirusovú štrbinu a Čierne veže do Stolarczykového sedla a na Baranie rohy. V hrebeň tvorí široký trávnatý chrbát, ktorý oddeľuje Malú Zmrzlú dolinu od Veľkej Zmrzlej doliny. Vyhľadávaná je JV stena s pevnou skalou.

Čierne veže a Čierny štít

Fotografie

Nadmorská výška:  max:  2 434 m. n. m. 
                              min:     950 m. n. m.

Popis sprievodca lez. ciest:  Stanislawského depresia
                                            Narovnanie piliera

Popis našej trasy:

Biela voda, rázcestie pri Šalviovom prameni, Chata pri Zelenom Plese, prah do Veľkej Zmrzlej doliny, Veľká Zmrzlá dolina, Čierny štít (cesta- Stanislawského depresia), Papirusova štrbina,Veľká Čierna veža, Vyšná Papirusova štrbina, Prostredná čierna veža, Vyšné čierne sedlo,Malá čierna veža,  Stolarczykovo sedlo, pod Čiernym štítom, Čierny štít (cesta-  Narovnanie piliera), Veľká Zmrzlá dolina, Chata pri Zelenom Plese, Biela voda

                              

Vareškový hrebeň

Vareškový hrebeň sa nachádza v hrebeni, ktorý vysiela Bradavica k Slavkovskému štítu.  Začína sa na Východnej Slavkovskej veži a končí na Slavkovskej kope. Má cca 2km. Vareškový hrebeň oddeľuje Veľkú Studenú dolinu od Slavkovskej dolinky.

Fotografie

Nadmorská výška:  max:  2452 m. n. m.                         Približný čas:  09:00 

                              min:   1010  m.n.m.

Popis trasy:
Starý Smokovec, Hrebienok, nad Rainerovou chatou, Vareškové pleso, Slavkovské sedlo, Zadný Slavkovský hrb, Vareškové sedlo, Predný Slavkovský hrb, Varešková priehyba, Slavkovská kopa, Slavkovský štít, pod Slavkovským štítom, Hrebienok, Starý Smokovec

Koruna Vysokej (Dračí, Vysoká, Ťažký štít ) a Ihla v Dračom

Koruna Vysokej je úsek hrebeňa v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, no z väčšej časti jeho južného výbežku. Predstavuje hrebeňový prechod štítov –  Dračí štít, Vysoká a Ťažký štít.

Dračí štít - v Dračej dolinke žil drak, ktorý ľudom žral dobytok, ovce a napokon aj dievčatá. Ani mládenci ho nepremohli. Až keď prišla na rad Betka Havrančíková, išla do hôr jej matka a skríkla: “V mene lásky ťa zaklínam, beštia pekelná, premeň sa na skalu!“ Stalo sa, a tak máme Dračiu Hlavu i Chrbát, Zuby, Pazúry a najvyšší je chvost – Dračí štít. 

Dračí štít je najvyšší štít bočného hrebeňa vybiehajúceho z Vysokej na JV. Má dva vrcholy – severozáp. Malý Dračí štít (2518 m) a juhových. Veľký Dračí štít (2523 m) . Od Vysokej ho oddeľuje Vyšné Dračie sedlo. Bočný juhovýchodný hrebeň oddeľuje Rumanovu dolinku od kotlinky pod Dračím sedlom.

Vysoká je dvojvrcholový štít hlavného hrebeňa Vysokých Tatier s dvoma rovnako vysokými vrcholmi. Na SZ vrchole je oceľový kríž, momentalne modrej farby. Nachádzal sa tu aj počas komunistickej diktatúry. Symetrický dvojvrchol Vysokej je z každej strany impozantný a patrí k najkrajším a najfotografovanejším štítom Vysokých Tatier.

"Výhľadu z Vysokej môžete zazlievať len jedno, že odtiaľ nevidno Vysokú, lebo tá dodáva každej panoráme Tatier osobité čaro svojimi dôstojnými tvarmi." (Tytus Chałubiński 1879)

Ťažký štít (Český) štít je uzlovým bodom v hlavnom hrebeni Tatier. Od Vysokej ho delí Štrbina pod Ťažkým štítom, od Rysov sedlo Váha. Do turisticky frekventovanej Dolinky pod Váhou (Chata pod Rysmi) spadá 220 metrovou západnou stenou. Horolezecky najzaujímavejšia, hoci dolu trochu lámavá, je severovýchodná stena nad Ťažkou (Českou) dolinou.

Ihla v Dračom je skalná vežička-ihla v Dračom štíte - nachádza sa v jeho  juhovýchodnom hrebeni. Jej nadmorská výška je 2337m. Najrýchlejší pristup k ihle je z Dračej štrbiny.

Koruna Vysokej

Ihla v Dračom


Fotografie

Nadmorská výška:  max:  2547 m. n. m.                         Približný čas:  10:00 

                              min:   1280  m.n.m.

Popis trasy:

Popradské pleso - zast., Popradské pleso, Zlomisková dolina, Ihla v Dračom, Dračie sedlo, Vyšný Dračí zárez, Dračí štít, Vyšné Dračie sedlo, Vysoká (JV), Vysoká (SZ), Ťažký štít,  Kohútik, sedlo Váha,Chata pod Rysmi, Popradské pleso, Popradské pleso - zast.

Ďalšie tatranské ihly:     Ihla v Patrii              

                                Ihla v Ostrve

                                Spišská  ihla

                                Barania ihla

                                Żabia Lalka

Ihla v Ostrve a Tupá

Ihla v Ostrve (cca 1890 m) je horolezecky dostupná štíhla veža, ktorá sa vypína v hornej časti západných zrázov Ostrvy v blízkosti štítových stien Zadnej Ostrvy. Je výrazným a pri pohľade od Popradského plesa neprehliadnuteľným prvkom v strmých skalných stenách nad plesom.

Tupá (2284 m) je ľahko dostupný, ale neznačený vrchol so širokými sutinovými chrbtami z juhu a strmými zrázmi na sever.Rozprestiera sa medzi Lúčnym sedlom a sedlom pod Ostrvou. Do Zlomiskovej doliny spadá mohutnou SZ stenou. Na JJV vysiela chrbát, ktorý je spojnicou medzi ňou a Klinom.

Ihla v Ostrve

Fotografie

Nadmorská výška:  max: 2284,5 m. n.m.                           Približný čas:       08:00

                              min:   1280  m. n.m.                            Prevýšenie:     1004,5 m

                              

Popis trasy:

zast. Popradské pleso, Chata pri Popradskom plese, Sedlo pod Ostrvou, Ihla v Ostrve, Sedlo pod Ostrvou, Tupá, Sedlo pod Ostrvou, Popradské pleso, zast. Popradské pleso

Ďalšie tatranské ihly:     Ihla v Dračom              

                                   Ihla v Patrii

                                  Spišská  ihla                                                                                                        Barania ihla

                                  Żabia Lalka

Baranie rohy

Baranie rohy patria medzi ľahko dosiahnuteľné tatranské vrcholy. Majú dva vrcholy. JV (vyšší) a SZ sa týčia na začiatku postrannej rázsochy smerujúcej k Lomnickému štítu a rozdeľuje ich Barania Škára. Oba vrcholy ležia už mimo hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Od Vyšnej Baranej Strážnice v hlavnom hrebeni ho oddeľuje Barania priehyba a od Spišskéhe štítu Baranie sedlo, ľahko priechodné zo strany Kotliny piatich spišských plies i zo strany Veľkej Zmrzlej doliny.

Fotografie

Foto - cesta Indiánske leto

Nadmorská výška:   max. 2526,2 m.n.m.                      Približný čas:   9 h

                               min:   950 m. n. m.                       Prevýšenie: 1576,2 m

Popis trasy:

Biela voda, rázcestie pri Šalviovom prameni, Chata pri Zelenom Plese, prah do Veľkej Zmrzlej doliny, Baranie sedlo, Baranie rohy, Baranie sedlo, Teryho chata, Hrebienok, Starý Smokovec

Lomnický štít - Medené lávky

Lomnický štít (cca 2634), každému to známy vrch  asi netreba nejako predstavovať. Spomeniem len, že ide o druhý najvyšší vrch a tretí najvyšší bod Tatier. Zhľadiska dostupnosti - vďaka lanovej dráhe aj najnavštevovanejším štít a zároveň aj najvyššie obývané miesto Slovenska.

Po prvýkrát dosiahol vrchol Lomnického štítu z Medených lávok obuvník a amatérsky baník Jakub Fábry (v období rokov 1760 – 1790). Touto trasou rodina Fábryovcov znášala rudu do prístrešku pri Zelenom plese, kde z nej vystriedili obsah malachitu a kúsočkov striebra. Ale ani sám Fábry nepotvrdil, že bol na Lomnickom štíte ako prvý.

Fotografie

Nadmorská výška:   max. 2633,8 m.n.m.                      Približný čas: 10 h

                               min:   886 m. n. m.                       Prevýšenie: 1748 m

Popis trasy:

Tatranská Lomnica, nad Matliarmi, rázcestie pri Šalviovom prameni, Chata pri Zelenom Plese, prah do Veľkej Zmrzlej doliny, Medená kotlina, Medené lávky, Medená štrbina, Lomnický štít, Lomnické sedlo, Skalnaté pleso, Tatranská Lomnica

Lomnický štít   -  Jordánova cesta

Lomnický štít z Lomnického sedla

Lomnický štít - Puškáš

Lomnický štít - Hokejka

Kościelec, Svinica a Kasprov vrch

Kościelec (2155m) je nápadným skalný vrch v dlhom hrebeni, ktorý rozdľuje Gasienicowou dolinu.             Z vrcholu je výhľad na celé údolie Gąsienicowa a na panorámu vrcholov Orlej perci.

Svinica (2301m) je impozantný vrchol západných Vysokých Tater tvoriaci dominantu doliny Zadná Tichá i Gasienicowa. Má dva vrcholi - vyšší vrchol je 2301m vysoký a ide naň turistická značka a nižší má 2291m. Svinica je oblúbený a často navštevovaný vrchol hlavne pre blizkosť lanovky na Kasprov vrch.

Kasprov vrch (1987m) Kasprowy Wierch v polštine je vrch v Západných Tatrách na hranici Slovenska a Poľska.

Názov vrchu pochádza podľa povesti od mena majiteľa lokality, gorala Kaspera. Vrchol je vďaka lanovke ľahko dostupný a patrí tak k najnavštevovanejším v Tatrách. V budove lanovky v nadmorskej výške 1 959 m n. m. sa nachádza okrem meteorologickej stanice aj bar a reštaurácia.

Koscielec

Svinica

Kasprov vrch

Fotografie:

Nadmorská výška:   max: 2301 m. n. m.                                Približný čas: 10h
                               min:   935 m. n. m.

Popis trasy:
Zakopane - Kuźnice, Dolinou Jaworzynka na Przelecz miedzy Kopami, Murowaniec, Czarny staw Gasienicowy, sedlo Karb, Kościelec, sedlo Karb, Svinické sedlo, Svinica, Svinické sedlo, Laliové sedlo, Suché sedlo, Kasprov vrch,  Kuźnice - Zakopane

Rieka Belá - Slovenská raftová rieka ( Rafting Belá )

Info 2018 rieka Belá
Rieka splavovaná 22.4.2018,  výška hladiny Podbanské -Kokav.most bola cca 85cm. 
V hornom úseku rieka splavná bez prekážok (stromov cez celú šírku koryta,...)
V spodnom úseku spadnutý strom (bol tam aj minulú sezónu) cez celú šírku koryta (obrezané konáre tento rok) - pri vyššej hladine cca 100cm je možnosť prejsť po pravej strane ponad strom aj s raftom (aspoň minulú sezónu sa dalo) Kajakom sa to dá prejsť popod strom zľava eskymáckym obratom - kto si trúfa:) Vyššie (pár metrov nad spadnutým stromom) je dosť veľký zosuv pôdy zľavej strany brehu v smere splavu a stále niečo zhora padá (určite spadnú v najbl. dobe aj stromy nad brehom)
Foto 2017 - rieka Belá
Foto 2016 - rieky Belá

Prekrásna prírodná scenéria v našich veľhorách nám neponúka len nádherné turistické zážitky vo Vysokých Tatrách, ale aj zážitok ktorý môžete zažiť na rieke Belá. Rieka je pokračovaním Tichého potoka,ktorý vzniká na sútoku Kôprovského potoka a Tichého potoka v nadmorskej výške 976 m n. m. Táto voda je jediná na Slovensku, kde sú vhodné podmienky na rafting. Okrem tejto prírodnej rieky sú na Slovensku už len umelé kanály alebo pasívnejšie splavy riek. Rafting na Belej sa začína hneď za hranicou prírodnej rezervácie vo Vysokých Tatrách pod vrcholom Kriváň.

Splavovaný úsek:                                                                                Približný čas:                                              
Úsek 1: Kokavský most – Pribilina                                                      Úsek 1: 7 km – cca 1 hodina
Úsek 2: Pribilina – Liptovský Hrádok                                                  Úsek 2: 10 km – cca 1.5 hodiny
Úsek 3: Kokavský most – Liptovský Hrádok                                      Úsek 3: 17 km – cca 2 – 2.5 hodiny

Obtiažnosť:
Stredná až ťažká, WW II – III+

Obmedzenia:
Rieka je splavná len na jar pri topení snehu. Min.výška hladiny 65-70 cm (vodočet Podbanské), max. 100 cm

Aktuálny vodný stav :  Podbanské
                                       Liptovský Hrádok

Webkamera :                 Prítok rieky Belá

Lomnický štít - Jordánovou cestou

Lomnický štít (cca 2634), každému to známy vrch  asi netreba nejako predstavovať. Spomeniem len, že ide o druhý najvyšší vrch a tretí najvyšší bod Tatier. Zhľadiska dostupnosti - vďaka lanovej dráhe aj najnavštevovanejším štít a zároveň aj najvyššie obývané miesto Slovenska.

Jordánova cesta vedie po stopách Karola Jordána, ktorý touto cestou vystúpil 6. júla 1900 s horským vodcom Jánom Franzom st.

Fotografie

Nadmorská výška:   max. 2633,8 m.n.m.                                      Približný čas: 12 h

                               min: 1010 m. n. m.                                       Prevýšenie: 1624 m

Popis trasy:

Starý Smokovec, Hrebienok, Teryho chata, (Bachledova štrbina, Pyšná vežička, Zubatá štrbina, Zubatá vežička), Jordánova štrbina, traverz Posledná veža, Posledná štrbina, traverz Lomnická vežička, sedlo pod Lomnickým, Lomnický štít, Lomnické sedlo, Skalnaté pleso, Zamkovského chata, Hrebienok, Starý Smokovec

Lomnický štít - Medené lávky

Lomnický štít z Lomnického sedla

Lomnický štít - Puškáš

Lomnický štít - Hokejka

Hincova veža a Mengusovský Volovec

Hincova veža (2372m) je menej významná vyvýšenina v hlavnom hrebeni zvanom Volí chrbát. V skutočnosti sa jedná a dvojvrcholový útvar, zložený z Hincovej vežičky a Hincovej veže, ktoré sú oddelené Hincovou štrbinou. Na západ je od Hincovej kopy oddelená Vyšnou Hincovou priehybou   a od Východného Mengusovského štítu ju delí Východné Mengusovské sedlo. Smerom na juh z nej vybieha hrebienok smerom k Mengusovskému Volovcu, od ktorého je oddelená Volovcovým se
sedlom.
Mengusovský Volovec (2227,5m) alebo aj Štít Oľgy je impozantný pyramídový štít v Mengusovskej doline, vypínajúca sa nad jej plochým dnom. Vrchol je viditeľný už zo spodnej časti Mengusovskej doliny. Jeho južný hrebeň oddeľuje Hincovu kotlinu od Kotliny Žabích plies.Vrchol Volovca je súčasťou krátkeho, na juh bočiaceho hrebeňa z Hincovej veže, ktorá je súčasťou Mengusovských štítov.

Hincova veža

Mengusovský Volovec

  Fotografie:

Nadmorská výška:      Hincova veža:               2372  m. n. m.

                                  Mengusovský Volovec:  2227,5 m.n.m.

Približný čas:    09:00

Popis trasy:

Poprad.pleso - žel. zastávka, Popradské pleso, Hincove plesá, Volovcovo sedlo, Hincova veža, Volovcovo sedlo, Mengusovský Volovec, Popradské pleso, Poprad.pleso - žel. zastávka

Skalný budzogáň, Hričovská skalná ihla, Prečínska ihla, Veľká Sokolia veža, veža pod Rozsutcom - Dbenka, Omšenský budzogáň, Srpová veža, Mních, Kojšovský skalný budzogáň, Ťava, Stĺp, Babka s kozou, Zbyňovská skalná ihla

Skalný budzogáň sa nachádza v Rajeckej doline na svahu vrchu Žibrid. Táto skala vznikla erozívnou činnosťou vody po dlhé storočia. Skalný útvar má úzku základňu a širšiu vrchnú časť. Dosahuje výšku skoro 14 metrov. Skala je obklopená hustým lesom, a preto ju nevidno ani z hrebeňa Suľovských skál. Ku skale vedie veľmi ľahký turistický chodník.

Pri pohľade naň vám určite zapracuje fantázia a objavíte v ňom rôzne metamorfózy, no väčšine ľudí pripomína zovretú päsť. Legenda hovorí, že tento útvar jeden obor, potulujúci sa Rajeckou dolinou, vystružlikal z najväčšieho stromu v širokom okolí, z hromoduba a zaželal mu, aby skamenel.

Hričovská skalná ihla je to skalný objekt ihlovitého tvaru s výškou asi 15 m na severných svahoch Ostrého vrchu v rozhraní Súľovských vrchov a Považského podolia. Skalná ihla je denudačným zvyškom pôvodne vačšieho brala, ktoré sa vplyvom mechanického pleistocénneho i chemického zvetrávania rozpadlo.Kedysi táto skala nevyčnievala, ale bola na úrovni povrchu.Ešte pred niekoľkými rokmi bola osamotená na svahoch lúk, ale postupne vysadením stromov a rastom náletových drevín a kríkov sa stáva takmer neprístupnou V dolnej časti sa nachádza malé skalné okno – je to jediná skalná ihla na Slovensku s uškom. Prístup k nej nie je značený.

Prečínska ihla - skalka sa nachádza v Strážovských vrchoch neďaleko Považskej Bystrice.   Vidno ju hneď z hlavnej cesty. Na ihlu vedie veľa lezeckých ciest od obtiažností IV. až po obtiažnosť VIII. Takže si príde na svoje skoro každý lezec.

Veľká Sokolia veža je druhá najvyššia skalná veža na Slovensku. Nachádza sa pri Zbojníckom turistickom chodníku v jednej z najkrajších dolín Malej Fatry - v doline  Obšívanka. Lezenie na vežu je povolené mimo obdobia 1.3 - 15.6.

Dbenka  -  je skalná veža, ktorá sa nachádza pod západnou stenou Veľkého Rozsutca v skalnom meste v Malej Fatre. Jej výška je približne 40m. Prvý zápis z výstupu je z 21.8.1948

Omšenský budzogáň je skalných útvar pod vrchol (omšenskej) Baby. Skalka má výšku cca 10m a vedú na ňu 2 lezecké cesty.

Srpová veža je skalná vežička v lezeckej oblasti Porúbka. Nachádza sa hneď oproti Hrádku. Na vežu vedie 11 lezeckych ciest obťiažnosti 3 až 7+

Mních - jeden z najznámejších skalných útvarov v národnej prírodnej rezervácií Tiesňavy v Krivánskej Malej Fatre. Nachádza sa kúsok od Terchovej a spolu s ostatnými skalnými útvarmi tvorí akoby vstup do Vrátnej doliny. Lezenie na Mnicha v lokalite Tiesňavy je povolené okrem obdobia od 1. marca do 15. Júna.

Kojšovský skalný budzogáň - zaujmavý skalný útvar sa nachádza aj tesne pod vrcholom Kojšová. Jeho výška je cca 7m . Ku skalnému budzogáňu sa dá jednoducho dostať zo Strečna po žltej značke.

Ťava - je daľším pekným skalným útvarom v údolí Tiesňavy. Najkrajšie pohľady na tento skalný útvar pripomínajúci ťavu sa naskytujú zo zbojníckeho chodníka. 

Stĺp - veža sa nachádza v Paštinej Závade v oblasti Súľovských skál. Jej výška je cca 80m. 

Babka s kozou - vápencová skalná veža sa nachádza vo východnej časti Vršatských bradiel - nazývanych Babky pod Havranou skalou. Jej výška je cca 22-30m. Vežička má dva vrcholy. Prvý výstup sa pravdepodobne uskutočnil JZ hranou cca v 50tich rokoch. Na vežu (podľa v.knihy) sa liezlo 5 cestami v obtiažnosti IV-VI. 

Zbyňovská skalná ihla -  zlepencová veža sa nachádza v skupine skalných útvarov pod názvom Babice v Súľovských vrchoch nad obcou Zbyňov. Je vysoká cca 25m. 

Hričovská ihla

Skalný budzogáň 

Prečínska ihla

Veľká Sokolia veža

Ihla pod V. Rozsutcom - Dbenka

Omšenský budzogáň

Srpová veža

Mních

Kojšovský skalný budzogáň

Ťava

Stĺp

Babka s kozou

Zbyňovská skalná ihla

Viac foto z výstupov tu: 

Fotografie

                                                                            Mních

Veľká Sokolia veža

Svišťový štít

Svišťový štít leží v hlavnom hrebeni. Jeho široký masív má tri vrcholy. Kolmo na hlavný hrebeň vysiela na sever hrebeň svišťových veží a na juh z neho vybieha chrbát, deliaci Rovienkovú kotlinu od Kotliny pod Divým sedlom. Od Rovienkovej steny ho oddeľuje Svišťové sedlo.

Fotografie:

Nadmorská výška:  max:  2383  m. n. m.                                      Približný čas:    09:00

                              min:  1010   m. n. m.                                      Prevýšenie:    1373 m

Popis trasy:

Starý Smokovec, Hrebienok, Zbojnícka chata, chrbtom z Veľkej Studenej doliny, Svišťový štít, Divá kotlina, Zbojnícka chata, Hrebienok, Starý Smokovec

Bradavica a Westerov štít

Bradavica leží v hrebeni, ktorý vybieha z Východnej Vysokej a končí Slavkovským štítom. Hrebeň oddeľuje Velickú a Veľkú Studenú dolinu. Od Weszterovho štítu ju oddeľuje sedlo Zvodná lávka,   od Rohatej veže Kvetnicové sedlo a od Starolesnianskej ihly Vyšná Starolesnianska štrbina. Výškou 2476 metrov je najvyšším vrcholom tohto hrebeňa. Má štyri vrcholy, ich tvaru vďačí aj za svoj názov. Najvyšší je severovýchodný.

Weszterov štít (2429m) je rozložitý vrchol, ležiaci v hrebeni medzi Kupolou a Bradavicou, od ktorých ho oddeľuje Sedlo pod Kupolou a Zvodná lávka.

Fotografie

Nadmorská výška:  max. 2476 m. n. m.                     Približný čas:    09:00                                                                           min.  1005 m. n. m.

 Popis trasy:
Tatranská Polianka, rázcestie Velický most, hotel Sliezsky dom, Granátova lávka, Dvojité sedlo, Granátove sedlo, Opálove sedlo, Kvetnicové sedlo, Bradavica, , Zvodná lávka, Weszterov štít, Zvodná lávka , Granátova lávka, Velická dolina, hotel Sliezsky dom, Tatranská Polianka

Východný Železný štít a Popradský Ľadový štít

Východný Železný štít (2340m) je výrazný štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Od Snežných kôp na severozápade ho oddeľuje výrazné sedlo Východná Železná brána, dávno známy priechod medzi Zlomiskovou a Kačacou dolinou. Zlomisková štrbina ho delí od Popradského Ľadového štítu. Hoci nepatrí k najvyšším, impozantná je jeho severozápadná hrana, horolezecky najťažšie miesto v hlavnom hrebeni Tatier. 

Popradský Ľadový štít (2396m) je uzlový bod v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Jeho steny spadajú       do troch dolín – Zlomiskovej, Kačacej a Batizovskej.

Od Východného Železného štítu ho oddeľuje Zlomisková štrbina, od Kačacieho štítu zas Vyšné Kačacie sedlo. Na juh vysiela výrazný hrebeň Končistej, od ktorého ho delí Sedlo pod Drúkom.

Východný Železný štít a Popradský Ľadový  štít od Ľadového plesa

Fotografie

(Hrebeň Popradský Ľadový, Kačací, Batizovský a Gerlach)

Nadmorská výška:  max: 2396 m                                Približný čas:     09:00

                              min: 1280 m                                Prevýšenie:       1116 m

Popis trasy:

Poprad.pleso - žel. zastávka, Popradské pleso, Zlomisková dolina, Ľadové pleso, Zlomisková štrbina, hrebeň od Zlomiskovej štrbiny, Výchdný Železný štít, Zlomisková štrbina, hrebeň
od Zlomiskovej štrbiny, Popradský Ľadový štít, Sedlo pod Drúkom, Ľadové pleso, Zlomisková dolina, Popradské pleso, Poprad.pleso - žel. zastávka 

(Hrebeň Popradský Ľadový, Kačací, Batizovský a Gerlach)

Čurbina a Veľký Mengusovký štít

Čubrina (2376m) je napriek neveľkej výške významným uzlovým štítom v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Od Veľkého Mengusovského štítu ju odddeľuje Hincovo sedlo a od Druhého Mnícha štrbina pod Druhým mníchom. Na juhozápad vysiela krivánsku rázsochu, od Čubrinky ju delí Čubrinská štrbina.

Veľký Mengusovský štít (2438m) je najvyšší z troch Mengusovských štítov. Na sever do Poľska spadá jednou z najvyšších tatranských stien, vysokou 820m. Nachádza sa v hlavnom hrebeni Tatier, severná stena je nad kotlinou Morského Oka, južná nad Veľkým Hincovým plesom. Od Prostredného Mengusovského štítu ho delí Vyšné Mengusovské sedlo, od Čubriny Hincovo sedlo. Má dva vrcholy, nižší - východný a hlavný - západný.

Čubrina, Veľký a Prostredný Mengusovský štít od Hincovho plesa

Nadmorská výška:  max: 2438 m                                Približný čas:     08:00
                              min: 1280 m                                Prevýšenie:       1158 m
  
Popis trasy:
Poprad.pleso - žel. zastávka, Popradské pleso, Hincove plesá, Hincovo sedlo, Čubrina, Hincovo sedlo, Mengusovská vežička + hrebeň, Veľký Mengusovský štít, Veľká Mengusovská lávka, Hincovo pleso, Popradské pleso, Poprad.pleso - žel. zastávka

Fotografie:

                                                                     

Piz Bernina - Biancograt

Piz Bernina je vrch nachádzajúci sa v pohorí Bernina. Ide o najvyššiu horu Východných Álp a zároveň ich jedinú štvortisícovku. Nachádza sa v juhovýchodnom Švajčiarsku na hraniciach s Talianskom.

Fotografie

Trasa výstupu:                   hrebeň Biancograt AD, 3+ UIAA

Východiskové miesto:        Pontresina  (Švajčiarsko) cca 1800m

Nástupový bod:                  chata Tschierva cca 2574m (čas:  Pontresina -Tschierva - cca 4,5h)

Náš aklimatizačný výstup:  Piz Morteratch (3751m)

Popis trasy výstupu:
ch. Tschierva (2574), Furcla Prievlusa (3430), Piz Bianco (3995), Piz Bernina (4049), hrebeň Spalla,          ch. Marco e Rosa (3609)

ch. Marco e Rosa (3609), traverz Bellavista, hrebeň Fortezza, c.Morteratsch (1860), Pontresina (1800)

Západné Tatry - Baníkov, Salatín, Pachoľa, Brestová a Sivý vrch

Západné Tatry sú prekrásne pohorie na západ od Vysokých Tatier. Oravská časť Západných Tatier sa nazýva Roháče a turista tu nájde všetko - mohutné skalnaté vrcholy, ostré bralá, hlboké lesy, vodopády alebo plesá, malebné doliny kontra vysoké štíty.

                      Baníkovské sedlo                                                                         skalné útvary pod Sivým vrchom             

Nadmorská výška:  max: 2178 m. n. m.                              Približný čas:      10:00

                              min: 1004  m. n. m.                              Približná dĺžka:  23 km

Popis trasy:

chata Zverovka, Pod Predným zeleným, Pod Hrubou kopou, Baníkovské sedlo, Baníkov, Baníkovské sedlo, Pachoľa, Salatín, Brestová, Sedlo Pálenica, Sivý vrch, Biela skala -horáreň

Fotografie: