nedeľa 25. novembra 2012

Prečo ?


Čistý vzduch, ticho kde počuť biť aj srdce, nádherné výhľady,  priatelia čo stoja za to, túžba objavovať neobjavené a poznávať nepoznané...občas aj hraničné situácie, kedy človek spoznáva sám seba a prekonáva strach aj únavu - to všetko je mix, ktorý ma napĺňa :)












                                    My 2014 - Summary of this year seen through my eyes



( Dva roky na horách, od ,,cepra" k light horolezectvu, rok na nete "blogu" - z lásky k horám )


Foto albumy

                                                                                                                                                 
"Hory ma učia,...
  Hory ma učia, že pred každým výstupom je potrebné náležite sa pripraviť.
  Hory ma učia vyberať si správnu cestu, lebo viem, že na tej nesprávnej to môže skončiť zle.
  Hory ma učia vystačiť si s málom.

  Hory ma učia, že i malá nepozornosť môže znamenať veľké pády.
  Hory ma učia žiť svoj život naplno a nepremárniť ani chvíľku.
  Hory ma učia, že nie všetko, čo napĺňa človeka, sa dá kúpiť.

  Hory ma učia, že nielen telo, ale aj duch potrebuje obživu. 
  Hory ma učia, že s priateľmi človek ľahšie dôjde do cieľa, ako keď je sám.

  Hory ma učia pomáhať druhým, lebo zajtra možno budem potrebovať ich pomoc ja.
  Hory ma učia žasnúť.
  Hory ma učia, že byť pokojný a rozvážny je niekedy viac, ako byť rýchly.
  Hory ma učia, že žiadna technika nedokáže nahradiť ľudí.

  Hory ma učia meniť seba.
  Hory ma učia, že vôľa je silnejšia ako únava.
  Hory ma učia nohami kráčať po zemi, ale srdce dvíhať k nebu.

  Hory ma učia niesť svoj kríž a nevzdávať sa.
  Hory ma učia vedieť podať ruku.
  Hory ma učia opatrnosti, lebo v nich je lepšie si každý krok najprv dobre premyslieť a až potom konať.
  Hory ma učia pokore, lebo pri ich majestátnosti sa cítim taký malý.
  Hory ma učia vytrvalosti a trpezlivosti, lebo viem, že za jednou zo zákrut je cieľ, nielen ďalšia zákruta.

  Hory ma učia, že život je ako výstup na štít, z ktorého vrcholu už nebudeme musieť zostupovať,
  len na každom záleží, aký ten štít bude."

                                                                                                                                               M.R.

,,Iba v samote hôr je možné vidieť a zažiť veľkoleposť prírody,
  pocítiť jej moc a spoznať seba samého.
  V samote hôr nie je človek nikdy sám."

                                                                                                                                               H.H.


"Hory sú nevyčerpateľným zdrojom estetických, umeleckých, príjemných a niekedy krajne nepríjemných pocitov. A horolezectvo je prostriedok, ktorý ich umožňuje prežívať. Bez veľkej lásky k prírode by nebolo možné podstupovať takú námahu, prekonávať ju, prijať riziko a premáhať strach. Neznesväcujme hory tým, že do nich budeme vnášať malichernosti všedného života, hádky a udalosti vyvolávajúce bolesť. to všetko nechajme dolu. Tam sa často nájde dôvod k nedorozumeniu. Do hôr však prichádzame, aby sme žili ideálom skutočného života..."                                                                                                
                                                                                                                                              R.C.


Na vrchole

,,Tajomný a okuzlujúci je svet medzi zemou a nebom,
 sloboda bez obmedzenia, velebné ticho vôkol,
 myseľ povznesená nad všetky malichernosti
 ubehaného života, finále ľudského šťastia.
 Zdá sa, že počuješ dôverný hlas – Prírody
 a si spoluúčastníkom na jej najtajomnejších metamorfózach.
 To je chvíľa na – vrchole."

,,Chvíle na vrchole hory sú zvláštne. Prinášajú upokojenie, všetko splýva v jedno: prianie, túžby, predurčenie."                                                                                                                            F.G. 

                                                                                                                                                   
„Chvíľa po dobytí štítu. Nemý úžas. Spomedzi mora mračných chmár vynárajú sa osamotené vrcholy ako ostrovy nového kontinentu. Tajomný a nádherný je svet medzi zemou a nebom. Takéto chvíle odškodnia človeka za všetku námahu a trápenie. Myseľ sa povznesie, duch ako keby jasnejšie videl a človeku sa v tom velebnom tichu zdá, že počuje hlas Prírody...“
                                                                                                                                                 M.L.

,,Človek pobudne na vrchole v čase večnosti len na okamih. Keď stojí na vrchole, získa na krátku chvíľu prístup do sveta, ktorý je preňho inak uzavretý."                                                                    
                                                                                                                                                  G.R.

Hovorí sa, že : “Čím človek vyššie vyjde, tým ďalej dovidí“. Ten, kto vstupuje do hôr, musí byť schopný zamilovať si námahu, samotu, obetavosť i skromnosť. Vybrať sa kdesi ďaleko na končiare totiž znamená zanechať všetko dolu: majetok, auto, peniaze. Nič z toho ti v horách nepomôže. Pomôže ti len to, že dokážeš otvoriť svoje srdce. Vtedy, keď sa pred ich veľkosťou začneš cítiť ako trpaslík, môžeš v sebe objavovať jednu z najvzácnejších ľudských vlastností: pokoru. Vlastne vtedy, keď na otázku prečo chodíš do hôr, nevieš odpovedať a si zmätený, podávaš dôkaz nekonečného hľadania, ktoré ťa vábi neustále sa do hôr vracať!
                                                                                                                                                   P.B.

(citáty od:Kubová Zuzana,Matúš Reiner,Heini Holzer,Riccardo Cassin,Friedrich Glauser,Milan Legutky,Gaston Rébuffat,Pavol Barabáš)                                                                                              


Keď sa niekto opýta: Prečo chodíš po horách? Odpoviem: Ľudí môžeš rozdeliť na dva typy, tých, ktorým tú vášeň netreba vysvetľovať a tých, ktorým to nevysvetlíš.“
                                                                                           Piotr Pustelnik

alebo


"Tí čo v tom idú s tebou sa nikdy nespýtajú: Prečo? A tí, čo sa to opýtajú, to aj tak nikdy nepochopia!"                                                                                       
                                                                                                                           Hans Kammerlander