Sardínia je jednou z najlepších lezeckých destinácií. Ideálny termín na lezenie je neskoršia jeseň ale dá sa liezť prakticky celoročne. Na Sardiniu sa dá dostať letecky priamim letom z Bratislavy alebo Viedne. Väčšina lezeckých oblastí je vo východnej časti, kde sú aj tie najkrajšie skalné útvary. Na Sardínii nájdeme vápenec, kvapľové previsy, položené platne a žulu.
Cala Gonone: sektory - La Poltrona lower, Poltrona Alta, Biddiriscottai, Monte Bonacoa
Baunei: Aguglia de Goloritze, Pedra Longa di Baunei, Santa Maria Navarrese sektor: Porto
Capo Pecora: trad lezenie ( po vlastnom s navrtanými zlanákmi na žulových skalách ) Big Ben, ...
Tipy:
• pri požičaní auta treba mať kreditnú kartu, s ktorou ste si auto predom zaplatili (nie debetnú kartu) poplatok za zmenu karty v autopozičovni je cca 90€
v aute sa vačšinou nenachádza rezerva, lekarnička. Sardínia nemá oficialne dialnice
• ceny potravín a poh. hmôt sú vyššie ako u nás až na obchod LIDL • obtiažnosť je tvrdšia :) Ak nemáte knižneho sprievodcu pomôže stránka Climbing Italy , aplikacia AllClimb, 27Crags,... • poplatok za vstup do nar.parku kde sa nachádza pláž Cala Goloritze + veža (Aguglia de Goloritze) bol v našom období návštevy 7€ , oficialny začiatok vstupu do parku bol povolený od 7:30
• pláž Cala Luna je na pešo vzdialená cca 1,5-2h cesty od začiatku prístupoveho chodníka od Cala Gonone, komu sa nechce na pešo je možnosť lodky s pravidelnými odchodmi.
Ostrva sa vypína nad Popradským plesom. Asi 200 metrov nad dolinou vytvára kolmú Galériu Ostrvy. Galériu tvoria tri výrazné veže: Ľavá veža, Prostredná veža a Pravá veža. Pre jej relatívnu dostupnosť a blízkosť Popradského Plesa je táto stena velmi oblúbená medzi horolezcami.
Stena pod Skokom sa nachádza v masíve Patrie v Mlynickej doline. Stena je horolezcami vyhľadavaná najmä pre svoj rýchly prístup - cca 1h od Štrbského plesa. Spodok steny je trochu členitý a lamavý ale stredné a vrchné pasáže steny ponukajú zaujmavé lezenie. Dlžky ciest sú do cca 120m a nájdeme tu cesty aj športového charakteru.
Aiguille de Blaitière (3522 m) je jednou z hlavných veží v skupine Aiguilles de Chamonix, v masíve Mont-Blanc. Má tri vrcholy. Z hľadiska lezenia je najzaujímavejšia západná stena, ktorá ponúka veľa možností "moderného" skalného lezenia.
Grand Charmoz (3 445 m) je jedna zo chamonix. skalných veží, v masíve Mont-Blanc. Nachádza sa medzi známou Ihlou Republiky a vežou Grépon. Prvý výstup uskutočnili 9. augusta 1885 H. Dunod a P. Vignon so sprievodcami J Desaillouxom, F. Folliguetom, F a G Simondom. Cordier Pillar je nádherná alpská klasika s úžasnou líniou - stačí sa pozrieť z centra Chamonix pri západe slnka. A vrchol Grand Charmoz ? Je jeden z tých vrcholov, na ktoré sa každý deň pozeráte z údolia Chamonix a snívate o tom, že na ňom budete raz stáť.
Doplňujúce info k nástupu: Nástup od medzistanice Plan de l´Aiguille alebo Montenvers - Mer de Glace do bivakov je cca rovnaký 2-3h. Bivakovať bezpečne najbližšie k ceste sa dá priamo na začiatku snehu/ladovca Naantillons alebo nižšie priamo pri vychodenom nástupovom chodníku k ladovcu, kde sú bivaky aj s blizkymi potôčikmi s vodou v letnom období (cca 45.9080294N, 6.9025081E ) Nástup od začiatku ladovca do cesty trvá cca 0:45-1h - odporúčam ísť na istotu a zobrať mačky. Náš približný čas: 8h lezenie / zlanenie 3h (trojčlenné lezec.družstvo)
Postranný hrebeň, ktorý vybieha z Jahňacieho štítu cez Kozí štít a oddeľuje Červenú dolinu od Doliny Bielych plies, sa končí masívom Žeruchových veží ( Západná Žeruchová veža, Východná Žeruchová veža) Pre svoju blízkosť k Chate pri Zelenom plese sú najmä južné steny veží častým cielom horolezcov.
Vápencová oblasť Höllental sa nachádza v Dolnom Rakúsku medzi pohoriami Rax a Schneeberg. Ide o jednu z najatraktívnejších oblastí v okolí Viedne z hľadiska aktívneho trávenia času ( lezenie, ferraty, turistika, lyže, splavovanie,...) Lezecká oblasť je vzdialená 170 km po diaľnici cez Viedeň cca 2h z Bratislavy. V pohorí Rax sa nachádza približne 2000 lezeckých ciest v obtiažnosti od 2 až 11 UIAA
Jedna z populárnych chamonix. lezeckych oblastí so širokým výberom ciest a s rýchlym nástupom sa nachádza nad chatou Refuge d’Envers les Aiguilles. Samotné názvy okolitých štítov, veží (Crocodile, Fou, Ciseaux, Blatière,Nantillons, Roc, Grépon, Charmoz) vyvolávajú spomienky na legenárne výstupy všetkych europských generácii.
Pointes des Nantillons - Guy-Anne l'insolite: 6a+ (370m)
Tour Rouge - Le Marchand de Sable: 6a+ (330m)
Pilier des Contes - Les contes de la folie ordinaire: 6a+ (250m)
Popis trasy k chate:
Chamonix (1 040 mn.m.), Gare du Chamonix, 1 042 m n.m- zubačka Montenvers, ľadovec Mer de Glace, ferrata, chata Refuge d’Envers les Aiguilles (2 523 m n. m.)
Verte - Le Piège : 6b+ (200m).....M. Piola / M. Motto
Šest dlžok: 6b+, 6a, 6a, 6a+, 5c, 4c
Nástup do cesty: 10-15min od chaty
Výstup / zostup(zlanenie): cca 3h / 1h
Pointes des Nantillons - Guy-Anne l'insolite: 6a+ (370m)....Michel Piola, Benoît Robert
Jedna z najznámejších skalo-lezeckých vápencových oblastí v Slovinsku sa nachádza pri dedinke Osp. Lezecké sektory sú tu rozdelené do 3 častí: Osp, Črni Kal a Mišja Peč. Celkovo tu nájdeme viac ako
Satan 2432m je najvyšším vrcholom hrebeňa bášt. Jeho 450 metrov vysoká SV stena spadá do Mengusovskej doliny a asi 200 metrov nad dolinou sa láme kolmou stenou tzv. Galériou Satana, vpravo od Červeného žľabu. Horolezecká história v tejto stene sa začala písať v 70 - tych rokoch. Vzhľadom k tomu, že stena je pomerne lámavá - výstupy v stene majú skôr zimný charakter.
Jastrabia veža (2137m) sa vypína v prekrásnej doline nad Chatou pri Zelenom plese.Je jednou z charakteristických skalných veží Vysokých Tatier a je koncovým pilierom rázsochy, vybiehajúcej z Belasej veže. K Zelenému plesu spadá strmými platňami načervenalej farby, čo z nej robí charakteristickú dominantu a aj preto je veľkým lákadlom horolezcov.Najmä juhovýchodnou a južnou stenou vedie množstvo ciest vysokej obtiažnosti, jednou z najťažších na slovenskej strane Tatier je „Korona.“(8c)
grécky ostrov Kalymnos leží v juhovýchodnej časti Egejského mora, len hodinu plavby trajektom od ostrova Kos. Počas posledných rokov sa ostrov stal najmä horolezeckou destináciou. Príroda ostrova je hornatá a charakteristickým znakom Kalymnosu je tiež veľa jaskýň. Ostrov má rôzne druhy kvalitnej vápencovej skaly s rôznym stupňom obtiažnosti. Najlepšie miesta na lezenie sú v okolí dediny Massouri.
Tatranský Kriváň (2 494,7 m.n.m.) - pre mnohých symbol Slovákov, asi netreba nikomu obzvlášť predstavovať. Leží nad Nefcerkou, Kôprovou a Važeckou dolinou. Z vrcholu sa vejárovite rozbieha niekoľko hrebeňov. My si tentokrat vyberáme jeho východné rameno, ktoré začína v sedle Špára.
Ferrata sa nachádza v Sextenských Dolomitoch. Jej obtiažnosti je C (variant C/D) s prevýšením 840 m a celkovou vzdialenosťou 7,5 km. Otvorená je od roku 2020. Najlepší spôsob, ako sa dostať k ferrate je z priesmyku Kreuzberg.
Lezecká cesta Comici na Cima Grande je nádherná, impozantná linia, 550 metrov vysoká, mierne previsnutá stena vyrastajúca kolmo zo sutinových polí. Cesta je jednou z najznámejších ciest v Dolomitoch. Nachadza sa v severnej stene Cima Grande, najväčšej z veží Tre Cime. Samotné Tre Cime sú ikonickým symbolom Dolomitov a severná stena bola dlhé roky považovaná za “nelezitelnú“, až pokým ju Emilo Comici pri veľkolepom prvovýstupe v auguste 1933 nepreliezol. Comiciho odvážny výstup s bratmi Giuseppem a Angelom Diamaiom, trval tri dni a dve noci.
Tre Cime di Lavaredo (tri štíty Lavaredské) sú impozantná trojčlenná skupina. Najnižšia z troch veží je Cima Piccola (malá) 2 875 m. Jedna z najznamejších ciest na túto vežu je cesta s názvom Žltá hrana Krásna klasika, vzdušná línia a slnečná strana steny každoročne priláka množstvo horolezcov. Prvýkrát cestu vyliezli Comici, Varale a Zanutti rok 1933.
Veža James sa nachádza v pilieri(rebre), pár metrov pod Veľkou Gerlachovskou strážnicou. Pilier začína "kúsok" nad Batizovskou dolinou - nad dolným zlomom Batizovského žľabu. Pilier je kratší a má štyri veže. Najvyššia z nich je práve veža James. Od Veľkej Gerlachovskej stráže je oddelená hlbokou štrbinou, Batizovským priechodom, ktorý spája s Vyšným Gerlachovským priechodom vľavo sutinová polica a doprava spadá krátkou rínou až do Batizovského žlabu.
Hlavný hrebeň Západných Tatier má dlžku cca 42 km. Začína sa v Hutianskom sedle a končí v Ľaliovom sedlo. Samotný hrebeň prechádza takmer neustále v pásme okolo 2000 m.n.m. Pyšné sedlo je hraničný bod oficiálnej, turisticky prístupnej časti hrebeňovky. Úsek od Tomanovského sedla je súčasťou Červených vrchov.
Gerlachovský štít je najvyšší vrchol Vysokých Tatier - Slovenska, Karpát. Leží v JV vedľajšom hrebeni, vybiehajúcom zo Zadného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Tetmajerovo sedlo.Názov Gerlachovský štít dostal až v r. 1953 po obci Gerlachov, nad ktorou sa hrdo vypína. Na vrchol sa dá dostať viacerými variantami (do obtiažnosti II-III UIAA) alebo lezeckými cestami vyššej obriažnosti.
Martinovka je úsek hlavného hrebeňa od Poľského hrebeňa. Hrebeň má cca 1900 m.
Velický štít- Litvorový štít: 550 m Litvorovy štít- Zad. Gerlach: 600 m Zadný Gerlach - Gerlach: 300 m
Polský hrebeň- Velický štít: 400 m
Gipsyho ferrata (Tatarkova proba)je cca 50 m úsek zabezpečenými reťazmi a kramlami, od ktorých pokračuje skalným terénom do Tetmajerovho sedla a odtial pokračujeme hrebeňom až na vrchol Gerlachovského štítu
Velická próba - začiatok proby je podobne ako Gipsyho ferrata zabezpečený kramlami, dalej pokračuje travnato skalným terénom až do Sedielka nad Kotlom. Odtial traverzom na strane Batizovskej doliny až do batizovského žľabu a odtial na vrchol
Biskupská čiapka je jeden z najvýraznejších skalných objektov-dvoch skalných veží v hrebeni Zadného Gerlachu, spadajúceho smerom na Vychodné Batizovské sedlo. Má dva vrcholy ležiace blízko seba, ktoré pripomínajú tvar biskupskej čiapky.
Hlavný hrebeň Západných Tatier má dlžku cca 42 km. Začína sa v Hutianskom sedle a končí v Ľaliovom sedlo. Samotný hrebeň prechádza takmer neustále v pásme okolo 2000 m.n.m. Jeho najvyšším bodom je Baníkov (2 178,0 m), vrch Bystrá (najvyšší bod ZT) leží už v južnej rázsoche Blyšťa. Od Volovca hrebeň tvorí štátnu hranicu s Poľskom.
Približný čas: 13h (nástup 3h, samotný hrebeň v smere Hr. vrch - Hrubá kopa 6h, návrat 4h)
Doplňujúce info:
Hrebeň lezecky nie je ťažký (v závislosti od variantu výstupu, zostupu) len skala je oproti iným hrebeňom dosť zvetraná (veľa volných kameňov) takže treba stým počítať (mať cit - skúsenosti pre čítanie terénu a orientáciu hlavne aby človek zbytočne nestrácal čas a išiel čo najbezpečnejšie) Počas prechodu sa treba čo najviac držať hrebeňa a zbytočne netraverzovať. Samozrejme nakoľko je táto "hrebeňovka" menej chodená odporúčam pre pripadný zlaňák - poistenie starších zlaňákov mať v zálohe pár metrov repšnúry, slučiek. Pri mojom prechode som v hrebeni našiel viacej zlanovacích stanovíšť (11 typ.tatranských zlanákov) --- "využil" som hlavne ten na začiatku z Hrúbeho štítu a z Prednej Valovej veže.
Pre menej skúsených (pomalších) odporúčam skúseného partáka, vodcu čo vás hlavne v hrebeni potiahne a usmerní nakoľko si to táto túra určite časovo vyžaduje !!!
Kežmarský štít je mohutný vrchol tvoriaci s Lomnickým štítom a Vidlovým hrebeňom uzáver Skalnatej doliny. Od Vidlového hrebeňa ho oddeľuje Kežmarská štrbina a od Malého Kežmarského štítu Vyšná Kežmarská štrbina. Horolezcami je vyhľadávaná južná stena vysoká asi 550 m. Poskytuje všetko, čo si horolezec môže priať - platne, komíny, piliere. V tejto stene možno nájsť cesty od najľahších až po najťažšie platňovité lezenie do IX. stupňa obťažnosti. V hornej časti nad prostredným (Birkenmajerovým) pilierom sú markantné strmé platne predelené najznámejšou cestou tejto južnej steny - Obrovským kútom.
Lomnický štít(cca 2634), každému to známy vrch asi netreba nejako predstavovať. Spomeniem len, že ide o druhý najvyšší vrch a tretí najvyšší bod Tatier. Zhľadiska dostupnosti - vďaka lanovej dráhe aj najnavštevovanejším štít a zároveň najvyššie obývané miesto Slovenska. Západná stena tohoto štítu je považovaná za jednu z najkrajších lezeckých stien vo Vysokých Tatrách. Najznámejšia lezecká cesta tejto steny a asi aj Vysokých Tatier je Hokejka.
Čistý vzduch, nádherné výhľady, ticho kde počuť biť aj srdce, priatelia čo stoja za to, túžba objavovať neobjavené, poznávať nepoznané a občas aj hraničné situácie, kedy človek spoznáva sám seba, prekonáva strach aj únavu - to všetko je mix, ktorý ma napĺňa My 2019 - Summary of this year seen through my eyes
"Hory ma učia,... Hory ma učia, že pred každým výstupom je potrebné náležite sa pripraviť. Hory ma učia vyberať si správnu cestu, lebo viem, že na tej nesprávnej to môže skončiť zle. Hory ma učia vystačiť si s málom. Hory ma učia, že i malá nepozornosť môže znamenať veľké pády. Hory ma učia žiť svoj život naplno a nepremárniť ani chvíľku. Hory ma učia, že nie všetko, čo napĺňa človeka, sa dá kúpiť. Hory ma učia, že nielen telo, ale aj duch potrebuje obživu. Hory ma učia, že s priateľmi človek ľahšie dôjde do cieľa, ako keď je sám. Hory ma učia pomáhať druhým, lebo zajtra možno budem potrebovať ich pomoc ja. Hory ma učia žasnúť. Hory ma učia, že byť pokojný a rozvážny je niekedy viac, ako byť rýchly. Hory ma učia, že žiadna technika nedokáže nahradiť ľudí. Hory ma učia meniť seba. Hory ma učia, že vôľa je silnejšia ako únava. Hory ma učia nohami kráčať po zemi, ale srdce dvíhať k nebu. Hory ma učia niesť svoj kríž a nevzdávať sa. Hory ma učia vedieť podať ruku. Hory ma učia opatrnosti, lebo v nich je lepšie si každý krok najprv dobre premyslieť a až potom konať. Hory ma učia pokore, lebo pri ich majestátnosti sa cítim taký malý. Hory ma učia vytrvalosti a trpezlivosti, lebo viem, že za jednou zo zákrut je cieľ, nielen ďalšia zákruta. Hory ma učia, že život je ako výstup na štít, z ktorého vrcholu už nebudeme musieť zostupovať, len na každom záleží, aký ten štít bude." M.R.
,,Iba v samote hôr je možné vidieť a zažiť veľkoleposť prírody,
pocítiť jej moc a spoznať seba samého.
V samote hôr nie je človek nikdy sám."
H.H.
"Hory sú nevyčerpateľným zdrojom estetických, umeleckých, príjemných a niekedy krajne nepríjemných pocitov. A horolezectvo je prostriedok, ktorý ich umožňuje prežívať. Bez veľkej lásky k prírode by nebolo možné podstupovať takú námahu, prekonávať ju, prijať riziko a premáhať strach. Neznesväcujme hory tým, že do nich budeme vnášať malichernosti všedného života, hádky a udalosti vyvolávajúce bolesť. to všetko nechajme dolu. Tam sa často nájde dôvod k nedorozumeniu. Do hôr však prichádzame, aby sme žili ideálom skutočného života..."
R.C.
Na vrchole
,,Tajomný a okuzlujúci je svet medzi zemou a nebom,
sloboda bez obmedzenia, velebné ticho vôkol,
myseľ povznesená nad všetky malichernosti
ubehaného života, finále ľudského šťastia.
Zdá sa, že počuješ dôverný hlas – Prírody
a si spoluúčastníkom na jej najtajomnejších metamorfózach.
To je chvíľa na – vrchole."
,,Chvíle na vrchole hory sú zvláštne. Prinášajú upokojenie, všetko splýva v jedno: prianie, túžby, predurčenie." F.G.
„Chvíľa po dobytí štítu. Nemý úžas. Spomedzi mora mračných chmár vynárajú sa osamotené vrcholy ako ostrovy nového kontinentu. Tajomný a nádherný je svet medzi zemou a nebom. Takéto chvíle odškodnia človeka za všetku námahu a trápenie. Myseľ sa povznesie, duch ako keby jasnejšie videl a človeku sa v tom velebnom tichu zdá, že počuje hlas Prírody...“
M.L.
,,Človek pobudne na vrchole v čase večnosti len na okamih. Keď stojí na vrchole, získa na krátku chvíľu prístup do sveta, ktorý je preňho inak uzavretý." G.R.
Hovorí sa, že : “Čím človek vyššie vyjde, tým ďalej dovidí“. Ten, kto vstupuje do hôr, musí byť schopný zamilovať si námahu, samotu, obetavosť i skromnosť. Vybrať sa kdesi ďaleko na končiare totiž znamená zanechať všetko dolu: majetok, auto, peniaze. Nič z toho ti v horách nepomôže. Pomôže ti len to, že dokážeš otvoriť svoje srdce. Vtedy, keď sa pred ich veľkosťou začneš cítiť ako trpaslík, môžeš v sebe objavovať jednu z najvzácnejších ľudských vlastností: pokoru. Vlastne vtedy, keď na otázku prečo chodíš do hôr, nevieš odpovedať a si zmätený, podávaš dôkaz nekonečného hľadania, ktoré ťa vábi neustále sa do hôr vracať!
Keď sa niekto opýta: Prečo chodíš po horách? Odpoviem: Ľudí môžeš rozdeliť na dva typy, tých, ktorým tú vášeň netreba vysvetľovať a tých, ktorým to nevysvetlíš.“
Piotr Pustelnik
alebo "Tí čo v tom idú s tebou sa nikdy nespýtajú: Prečo? A tí, čo sa to opýtajú, to aj tak nikdy nepochopia!" Hans Kammerlander
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
