Biskupská čiapka je jeden z najvýraznejších skalných objektov-dvoch skalných veží v hrebeni Zadného Gerlachu, spadajúceho smerom na Vychodné Batizovské sedlo. Má dva vrcholy ležiace blízko seba, ktoré pripomínajú tvar biskupskej čiapky.
Hlavný hrebeň Západných Tatier má dlžku cca 42 km. Začína sa v Hutianskom sedle a končí v Ľaliovom sedlo. Samotný hrebeň prechádza takmer neustále v pásme okolo 2000 m.n.m. Jeho najvyšším bodom je Baníkov (2 178,0 m), vrch Bystrá (najvyšší bod ZT) leží už v južnej rázsoche Blyšťa. Od Volovca hrebeň tvorí štátnu hranicu s Poľskom.
Približný čas: 13h (nástup 3h, samotný hrebeň v smere Hr. vrch - Hrubá kopa 6h, návrat 4h)
Doplňujúce info:
Hrebeň lezecky nie je ťažký (v závislosti od variantu výstupu, zostupu) len skala je oproti iným hrebeňom viac zvetraná (veľa volnejších kameňov) takže treba mať cit - skúsenosti pre čítanie terénu, aby človek zbytočne nestrácal čas a išiel čo najbezpečnejšie. Počas prechodu sa treba čo najviac držať hrebeňa a zbytočne netraverzovať. Samozrejme nakoľko je táto "hrebeňovka" menej chodená odporúčam pre pripadný zlaňák - poistenie starších zlaňákov mať v zálohe pár metrov repšnúry, slučiek. Pri mojom prechode som v hrebeni našiel viacej zlanovacích stanovíšť (typ.tatranských zlanákov aj zo starších slučiek) --- "využil" som hlavne ten na začiatku z Hrúbeho štítu a z Prednej Valovej veže.
Pre menej skúsených (pomalších) odporúčam skúseného partáka, vodcu čo vás hlavne v hrebeni potiahne a usmerní nakoľko si to táto túra určite časovo vyžaduje !!!
Kežmarský štít je mohutný vrchol tvoriaci s Lomnickým štítom a Vidlovým hrebeňom uzáver Skalnatej doliny. Od Vidlového hrebeňa ho oddeľuje Kežmarská štrbina a od Malého Kežmarského štítu Vyšná Kežmarská štrbina. Horolezcami je vyhľadávaná južná stena vysoká asi 550 m. Poskytuje všetko, čo si horolezec môže priať - platne, komíny, piliere. V tejto stene možno nájsť cesty od najľahších až po najťažšie platňovité lezenie do IX. stupňa obťažnosti. V hornej časti nad prostredným (Birkenmajerovým) pilierom sú markantné strmé platne predelené najznámejšou cestou tejto južnej steny - Obrovským kútom.
Lomnický štít(cca 2634), každému to známy vrch asi netreba nejako predstavovať. Spomeniem len, že ide o druhý najvyšší vrch a tretí najvyšší bod Tatier. Zhľadiska dostupnosti - vďaka lanovej dráhe aj najnavštevovanejším štít a zároveň najvyššie obývané miesto Slovenska. Západná stena tohoto štítu je považovaná za jednu z najkrajších lezeckých stien vo Vysokých Tatrách. Najznámejšia lezecká cesta tejto steny a asi aj Vysokých Tatier je Hokejka.
Čistý vzduch, nádherné výhľady, ticho kde počuť biť aj srdce, priatelia čo stoja za to, túžba objavovať neobjavené, poznávať nepoznané a občas aj hraničné situácie, kedy človek spoznáva sám seba, prekonáva strach aj únavu - to všetko je mix, ktorý ma napĺňa My 2019 - Summary of this year seen through my eyes
"Hory ma učia,... Hory ma učia, že pred každým výstupom je potrebné náležite sa pripraviť. Hory ma učia vyberať si správnu cestu, lebo viem, že na tej nesprávnej to môže skončiť zle. Hory ma učia vystačiť si s málom. Hory ma učia, že i malá nepozornosť môže znamenať veľké pády. Hory ma učia žiť svoj život naplno a nepremárniť ani chvíľku. Hory ma učia, že nie všetko, čo napĺňa človeka, sa dá kúpiť. Hory ma učia, že nielen telo, ale aj duch potrebuje obživu. Hory ma učia, že s priateľmi človek ľahšie dôjde do cieľa, ako keď je sám. Hory ma učia pomáhať druhým, lebo zajtra možno budem potrebovať ich pomoc ja. Hory ma učia žasnúť. Hory ma učia, že byť pokojný a rozvážny je niekedy viac, ako byť rýchly. Hory ma učia, že žiadna technika nedokáže nahradiť ľudí. Hory ma učia meniť seba. Hory ma učia, že vôľa je silnejšia ako únava. Hory ma učia nohami kráčať po zemi, ale srdce dvíhať k nebu. Hory ma učia niesť svoj kríž a nevzdávať sa. Hory ma učia vedieť podať ruku. Hory ma učia opatrnosti, lebo v nich je lepšie si každý krok najprv dobre premyslieť a až potom konať. Hory ma učia pokore, lebo pri ich majestátnosti sa cítim taký malý. Hory ma učia vytrvalosti a trpezlivosti, lebo viem, že za jednou zo zákrut je cieľ, nielen ďalšia zákruta. Hory ma učia, že život je ako výstup na štít, z ktorého vrcholu už nebudeme musieť zostupovať, len na každom záleží, aký ten štít bude." M.R.
,,Iba v samote hôr je možné vidieť a zažiť veľkoleposť prírody,
pocítiť jej moc a spoznať seba samého.
V samote hôr nie je človek nikdy sám."
H.H.
"Hory sú nevyčerpateľným zdrojom estetických, umeleckých, príjemných a niekedy krajne nepríjemných pocitov. A horolezectvo je prostriedok, ktorý ich umožňuje prežívať. Bez veľkej lásky k prírode by nebolo možné podstupovať takú námahu, prekonávať ju, prijať riziko a premáhať strach. Neznesväcujme hory tým, že do nich budeme vnášať malichernosti všedného života, hádky a udalosti vyvolávajúce bolesť. to všetko nechajme dolu. Tam sa často nájde dôvod k nedorozumeniu. Do hôr však prichádzame, aby sme žili ideálom skutočného života..."
R.C.
Na vrchole
,,Tajomný a okuzlujúci je svet medzi zemou a nebom,
sloboda bez obmedzenia, velebné ticho vôkol,
myseľ povznesená nad všetky malichernosti
ubehaného života, finále ľudského šťastia.
Zdá sa, že počuješ dôverný hlas – Prírody
a si spoluúčastníkom na jej najtajomnejších metamorfózach.
To je chvíľa na – vrchole."
,,Chvíle na vrchole hory sú zvláštne. Prinášajú upokojenie, všetko splýva v jedno: prianie, túžby, predurčenie." F.G.
„Chvíľa po dobytí štítu. Nemý úžas. Spomedzi mora mračných chmár vynárajú sa osamotené vrcholy ako ostrovy nového kontinentu. Tajomný a nádherný je svet medzi zemou a nebom. Takéto chvíle odškodnia človeka za všetku námahu a trápenie. Myseľ sa povznesie, duch ako keby jasnejšie videl a človeku sa v tom velebnom tichu zdá, že počuje hlas Prírody...“
M.L.
,,Človek pobudne na vrchole v čase večnosti len na okamih. Keď stojí na vrchole, získa na krátku chvíľu prístup do sveta, ktorý je preňho inak uzavretý." G.R.
Hovorí sa, že : “Čím človek vyššie vyjde, tým ďalej dovidí“. Ten, kto vstupuje do hôr, musí byť schopný zamilovať si námahu, samotu, obetavosť i skromnosť. Vybrať sa kdesi ďaleko na končiare totiž znamená zanechať všetko dolu: majetok, auto, peniaze. Nič z toho ti v horách nepomôže. Pomôže ti len to, že dokážeš otvoriť svoje srdce. Vtedy, keď sa pred ich veľkosťou začneš cítiť ako trpaslík, môžeš v sebe objavovať jednu z najvzácnejších ľudských vlastností: pokoru. Vlastne vtedy, keď na otázku prečo chodíš do hôr, nevieš odpovedať a si zmätený, podávaš dôkaz nekonečného hľadania, ktoré ťa vábi neustále sa do hôr vracať!
Keď sa niekto opýta: Prečo chodíš po horách? Odpoviem: Ľudí môžeš rozdeliť na dva typy, tých, ktorým tú vášeň netreba vysvetľovať a tých, ktorým to nevysvetlíš.“
Piotr Pustelnik
alebo "Tí čo v tom idú s tebou sa nikdy nespýtajú: Prečo? A tí, čo sa to opýtajú, to aj tak nikdy nepochopia!" Hans Kammerlander
Kačací štít (2401m) leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Batizovskou a Kačacou dolinou. Južná stena štítu spadá do Batizovskej doliny, severná do Kačacej doliny. Od Popradského Ľadového štítu na západe ho oddeľuje Vyšné kačacie sedlo, od Batizovského štítu na východe Nižné kačacie sedlo.
Matterhorn je vďaka pôsobivému pyramidálnemu tvaru jeden z najznámejších vrcholov sveta, ikona Álp, symbol Svajčiarska, jednoducho hora , hôr. Nachádza sa v západných Alpách na švajčiarsko-talianskej hranici medzi mestom Zermatt vo Švajčiarsku a Breuil-Cervinia v talianskom údolí Aosta. Jeho nadmorská výška je 4478m čo z neho robí šiestu najvyššiu horu v Alpách - v Európe. Matterhorn bol jedným z posledných veľkých alpských vrcholov, na ktorom stál človek a jeho prvovýstup znamenal koniec zlatého veku alpinizmu v Európe. Podarilo sa to v roku 1865 výprave na čele s Edwardom Whymperom ale skončila smrtou 4 členov výpravy pri zostupe. Severná strana sa vyliezla až v roku 1931 a patrí medzi šesť veľkých severných stien Álp.
Matterhorn má na každú svetovú stranu obrátenú jednu stenu. Sú oddelené ostrými hranami-hrebeňmi:
najfrekventovanejší SV hrebeň - hrebeň Hörnli (AD III-) línia prvo výstupu
juhozápadný / taliansky hrebeň (Lion Ridge) AD + III
Gran Paradisoje najvyšší vrchol Grajských Álp a je najvyššou horou nachádzajúcou sa výlučne v Taliansku. Jeho výška je 4061m n.m. Vrch je obklopený tromi ľadovcami: Tribolazzione, Laveciau a Gran Paradiso. Gran Paradio sa nachádza sa v jednom z najstarších národnom parkov preto tu nenájdete žiadne lanovky.
Breithorn sa nachádza vo Walliských Alpách na hranici Talianska a Svajčiarska. Je to vlastne masív, ktorý sa skladá sa z piatich vrchol : Breithorn(west) 4165m, Breithorn Zentral 4160m, Breithorn Ost 4139m, Breithorn Zwilling 4106m, Breithorn Roccia Nera 4075m. Hrebeň má dĺžku 1,5 km.
Popradský hrebeň oddeľuje Mengusovskú dolinu od Zlomiskovej doliny/Dračej doliny. Celý rozložitý masív sa tiahne už od Ťažkého štítu a končí travnatými svahmi nad Popradským plesom. Hrebeň od Popradského plesa sa skladá z veží a vrcholov, ktoré sú oddelené štyrmi priechodmi (Vyšná, Prostredná a Nižná štrbina v Kôpkach a Štrbina v Popradských vežičkách) a vežami s názvom Popradské veže (Prvá, Druhá, Tretia, Štvrtá,..) Hrebeň je obtiažnosti II. ,III. UIAA. Steny hrebeňa spadajúce na Dračiu dolinku sú skalnaté, s peknými letnými lezeckými cestami a naopak zapadné steny sú skôr trávnaté lepšie na zimné lezenie.
Poprad.pleso - žel. zastávka, Popradské pleso, Dračia dolinka, Popradské veže, Malá Kôpka, Popradské zuby, Veľká Kôpka, štrbina pod Kôpkami, Žabie plesá, Popradské pleso, Poprad.pleso - žel. zastávka
(Doplnujúce info: na čiastočný chodnik do Dračej dolinky sa dostaneme za Popradskou chatou napravo od chaty- popri "dreveničke/chata pod rysmi." Ďalej pokračujeme okolo bivaku pod veľkým balvanom až do dolinky. V hrebeni z Malej Kôpky je zlanák dĺžky max. 15m na policu alebo sa dá podisť zo strany Mengusovskej doliny)
Barania ihla sa nachádza v závere Malej Studenej doliny pod masívom Baraních rohov. Je to nevýrazná skalná vežička pri pohľade z kotliny piatich Spišských plies. Nachádza sa vo výške cca 2300 m.n.m. Svojou výškou cca 20m nepatrí k skalným velikánom, ale samotným tvarom, "nedotknuteľnostou" a okolitou panorámou určite patrí medzi tatranské vežičkové skvosty.
Starý Smokovec, Hrebienok, Zámkovského chata, sedlo za Oštepmi, Kopa nad Ohniskom, Sedlo nad Ohniskom, Veža nad Ohniskom, Malý Kostol, Zadná Bránička, Veľký Kostol, Kopa a Veža Veľkého Kostola, Bránička, žľab do bráničky, Hrebienok, Starý Smokovec
Żabia Lalka (Žabia bábika) je skalná vežička (2095m), ktorá sa nachádza v bočnom hrebeni, zostupujúcom od Žabieho mnícha smerom na Czarny Staw. Silueta tejto vežičky je viditelna už z cesty na Rysy od Morskeho oka, tvarom sa podobá na detskú hračku alebo....podla čoho vznikol asi aj názov veže.
Eiger - zo všetkých vrcholov v Alpách je to práve Eiger, ktorý je medzi horolezcami legendou. Nie je to najväčšia hora sveta, ani najkrajšia, ani najťažšia na lezenie, ale....Má 3 970m a leží v Bernských Álpách. Slávu mu jednoznačne priniesla najmä jeho severná stena – Eiger Nordwand (1800m), ktorá je zároveň aj najväčšou stenou Álp. Vnútrom hory (tunelom) vedie zubačka Grindelwald(1034m) – Jungfraujoch(3457m), ktorá má oficiálne dve zastávky + okná s vyhliadkou aj priamo do steny.
Mnöch- má 4 107 m. Nachádza sa západne od Mönchsjoch (3650m). Je to najviac navštevovaný vrchol (JV hrebeň) v Bernskej trilógií najmä kvôli rýchlemu prístupu či už od zubačky Jungfraujoch alebo chaty Mönchsjoch hutte, narozdiel od prvo výstupu. Samotný výstup od týchto prístupových bodov trvá len 2-3h. Pre svoju popularitu - alebo domienku najľahšej 4 tisicovky pri zubačke Jungfrauchoch, ale patrí k najviac úrazovým vrcholom. Na svoje si tu samozrejme prídu aj praví horolezci - 1800m vysoká severná stena ponúka veľa možností....
Jungfrau- má 4158m a je najvyšším vrcholom horského masívu v bernskom regióne Švajčiarských Álp a tretím najvyšším vrcholom Bernských Álp. Vrchol Jungfrau, v preklade znamená Panna, bol pod svojim menom známy už koncom 16 storočia. Zachytáva to typografická dokumentácia bernského lekára a prírodovedca Thomasa Schopfa. V tomto diele Schopf vysvetľuje aj pôvod názvu Jungfrau - prirovnáva neprístupnú, snehom a ľadom pokrytú horu k nedotknutej panne. Ďalšou variantou názvu je, že okolité lúky v údolí sa kedysi volali 'Jungfraugberg' a názov sa potom preniesol aj na horu-celý masív. Vrchol Jungfrau je po Mont Blancu vlastne druhou zdolanou alp. 4tisícovkou, na ktorej stál človek.
-zastavenie na Eismeeri smerom dole treba zaplatiť pri pokladni (cca 10CHF) a doklad ukázať sprievodcovi aby vybavil následné zastavenie zubačky (stačí keď kúpi a zaplatí jeden zo skupiny (lístok + cenu zastavenia-nám stačilo)
-pri početnejšej skupine možnosť ušetriť nejaké peniaze tak, že jeden vyvezie batožinu :) do medzi stanice Kleine Scheidegg a ostatní vídu po svojich :) cesta po chodníku cca 3,5h. To iste aj pri ceste dole-samozrejme dole to je po svojich kratšie časovo :)
-možnosť zľavy pri počte 10 a viac ľudí - treba rezervovať dopredu
-zľava keď vlastnite Swiss Travel Pass,...
-zľava aj keď pracujete na ŽSSK (kolega vybavil 50% treba mať potvrdenie,...)
- na Monchjoch hutte sa dá v pohode variť zo svojich zásob ak ste ubytovaný na chate (vyhradený priestor + možnosť jedenia v jedálni pri stole , ktorý patri k zaplatenej izbe.
- z izby treba odísť do 7h (upratovanie izby,....)
-čo sa týka vody (možnosť nabrať vonku pri záchode - voda vždy netečie) alebo v umyvárke (otvorená väčšinou len v čase raňajok a po večeri okolo 20h) Voda samozrejme - NO DRINKS
-na chate sa dá platiť aj kartou
chata bez vody, cena napr. čaju 1lit /7CHF, ubytovanie bez polpenzie 30CHF, raňajky 15CHF, pri plnej chate možnosť spať vo winteraume za tú istú cenu (8 matracov s prikrývkami - v pohode sa vyspí aj 10 ľudí, plynový varič,...)
- na chate majú prvý raňajky a z chaty odchádzajú miestny horský vodcovia, potom vodcovia a nakoniec ostatní :)
náš 5 dňový program:
1. Jungfraujoch a presun na chatu Mönchsjochhütte 3650m
2. výstup Mönch 4107m
3. presun na chatu Mittellegihütte 3355m
4. traverz Eiger 3970m
5. výstup Jungfrau 4158m
Mangart leží na hranici Talianska a Slovinska. Jeho nadmorská výška je 2679 m a je tretou najvyššou horou Slovinska. Výstup na Mangart je uľahčený vďaka horskej ceste, ktorá sa začala stavať už v roku 1938 spod sedla Predil (1090m) do Mangartského sedla (2072m). Cesta je dlhá 12 km,miestami dosahuje stúpanie 22 % a je najvyššie vedenou cestou v Slovinsku, stúpajúcou nad 2000 m.
Triglav má 2864 m a je najvyšším vrcholom Slovinska a zároveň Júlskych Álp-najvýchodnejšej časti Álp. Je symbolom Slovinska a nájdeme ho aj na štátnej vlajke a v štátnom znaku tejto krajiny a nepísaný zákon vraví, že každý Slovinec by mal aspoň raz v živote vystúpiť na túto horu.
Končistá (2535) ako ju mnohí poznajú patrí k ľahko dostupný štítom Vysokých Tatier, čo ale neplatí keď chcete ísť po hrebeni (zo sedla pod Drúkom). Mnohých odradí už samotný nástup do tohto sedla buď cez Batizovskú dolinu alebo "zlomiská". Hrebeň je pomerne dlhý, obtiažnosti II,III. ale určite keď pôjdete priamo po hrebeni narazíte aj na ťažšiu lez. obtiažnost - popis trasy
Monte Faloria má nadmorskú výšku 2 123 m. Nachádza sa blízko známeho mestečka Cortina d'Ampezzo (Cortina). Skoro až na vrchol vedie krásna ferrata s názvom sci club 18. Ferrata je pomenovaná podľa Sci Club 18, klub lyžiarov založený v roku 1930 v Ríme 18 priateľmi. Feratta je obtiažnosti D.
Tre Cime di Lavaredo (tri štíty Lavaredské) sú impozantná trojčlenná skupina, najčastejší symbol Dolomitov. Vyrastajú kolmo zo sutinových polí. Najvyššia, prostredná Cima Grande (veľká) meria 2 999 m, Cima Ovest (západná) 2 973 m a Cima Piccola (malá) 2 875 m.
Prvý výstup na Cima Ovest urobili M. Innerkofler a G. Ploner v r. 1879 tiež z juhu normálkou. Trasa: Niekoľko metrov pod sedlom Forcella Grande sutinovým žľabom doľava. Červené značky na skale, cez komíny a sutinové terasy až na policu pod vrcholom. Po nej na západ – vľavo, asi doprostriedka záp. steny. Stupňami a komínmi na vrchol. 2 – 3 hod., II.
Cima di Mezzo je jeden z vrcholov pohoria Cristallo. Jeho nadmorská výška je 3154 metrov. Najjednoduchší spôsob ako sa dostať na vrchol od chaty Rifugio Lorenzi je použiť ferattu Marino Bianchi(obtiažnosť C/D).
Popis trasy: lanovka Son Forcia, chata Son Forcia, chaty Refugio G. Lorenci, ferrata Marino Bianchi, Cristallo di Mezzo, návrat tou istou trasou
Monte Averau má nadmorskú výšku 2649 m a nachádza sa v horskej skupine v Ampezzanských Dolomitoch. Cesta na vrchol začína jednoduchou krátkou ferratou a od jej konca až na vrchol nasleduje cesta niekedy nepríjemnou suťou. Z vrcholu je krásny kruhový rozhľad na väčšinu "dolomitských velikánov"(Tofany, Cristallo, Civetu, Pelmo, Marmolada, Piz Boe,...)
Monte Nuvolaumá výšku 2574 m.n.m. Nachádza sa medzi susednými horami Monte Averau a Monte Gusela. Priamo na vrchole Monte Nuvolau sa nachádza chata/rifugio - Nuvolau.
v popredí Monte Nuvolau, vzadu naľavo Monte Averau
Popis trasy:
Passo Falzarego, cesta č. 441, sedlo Forcella Averau, sedlo Forcella Nuvolau, Monte Averau, sedlo Forcella Nuvolau, Monte Nuvolau,sedlo Forcella Averau, Passo Falzarego
Monte Paternosa nachádza v Sextenských Dolomitoch. Vrchol dosahuje výšku 2744 m a je priesečníkom troch hrebeňov. Vrchol je populárny najmä kvôli výhľadom na severné steny Tre Cime a taktiež má bohatú históriu.
Torre di Toblin je približne 120m vysoká skalná hora pozostávajú z niekoľkých veží.Nachádza sa v Sextenských Dolomitoch priamo za chatou Rifugio Locatelli. Jej nadmorská výška je 2617m.
Rifugio Auronzo parkovisko, chata Rifugio Lavaredo, sedlo Forcella Lavaredo,sedlo Forcella del Camoscio, ferrata, Monte Paterno, sedlo Forcella del Camoscio, ferrata De Luca Innerkofler, chata Rif. Auronzo, vrchol Sasso di Sesto,ferrata Torre Toblino, Torre Toblin, chata Rif. Auronzo, chata Lange alm, Rifugio Auronzo parkovisko
Belianske Tatry sú 14 km dlhý vápencový hrebeň, tiahnúci sa vo východno-západnom smere, ležiaci takmer kolmo na hlavný hrebeň Vysokých Tatier.
Široké sedlo (1825m) rozdeľuje Belianske Tatry na dve časti: západnú časť - výrazné vrcholy Muráň (1889m), Havran (2151m), Ždiarska vidla (2141m) a východná časť s mierne zvlneným hrebeňom s najvyšším vrchom Hlúpy (2061m). Hrebeňovka Belianskych Tatier (Hlúpy-Šumivý prameň) patrila medzi najkrajšie a najvyhľadávanejšie trasy na území TANAP-u. Od roku 1978 je celý úsek hlavného hrebeňa pre turistický ruch uzavretý (možnosť prechodu s povolením TANAPu )
