Piz Bernina - Biancograt

Piz Bernina je vrch nachádzajúci sa v pohorí Bernina. Ide o najvyššiu horu Východných Álp a zároveň ich jedinú štvortisícovku. Nachádza sa v juhovýchodnom Švajčiarsku na hraniciach s Talianskom.

Fotografie

Trasa výstupu:                   hrebeň Biancograt AD, 3+ UIAA

Východiskové miesto:        Pontresina  (Švajčiarsko) cca 1800m

Nástupový bod:                  chata Tschierva cca 2574m (čas:  Pontresina -Tschierva - cca 4,5h)

Náš aklimatizačný výstup:  Piz Morteratch (3751m)

Popis trasy výstupu:
ch. Tschierva (2574), Furcla Prievlusa (3430), Piz Bianco (3995), Piz Bernina (4049), hrebeň Spalla,          ch. Marco e Rosa (3609)

ch. Marco e Rosa (3609), traverz Bellavista, hrebeň Fortezza, c.Morteratsch (1860), Pontresina (1800)

Západné Tatry - Baníkov, Salatín, Pachoľa, Brestová a Sivý vrch

Západné Tatry sú prekrásne pohorie na západ od Vysokých Tatier. Oravská časť Západných Tatier sa nazýva Roháče a turista tu nájde všetko - mohutné skalnaté vrcholy, ostré bralá, hlboké lesy, vodopády alebo plesá, malebné doliny kontra vysoké štíty.

                      Baníkovské sedlo                                                                         skalné útvary pod Sivým vrchom             

Nadmorská výška:  max: 2178 m. n. m.                              Približný čas:      10:00

                              min: 1004  m. n. m.                              Približná dĺžka:  23 km

Popis trasy:

chata Zverovka, Pod Predným zeleným, Pod Hrubou kopou, Baníkovské sedlo, Baníkov, Baníkovské sedlo, Pachoľa, Salatín, Brestová, Sedlo Pálenica, Sivý vrch, Biela skala -horáreň

Fotografie:

Ferrata HZS - Martinské hole

Ferrata HZS bola vybudovaná v priebehu roku 2013 a vedie kaňonom Pivovarského potoka. Ten steká spod hrebeňa Lúčanskej Malej Fatry do Martina. V júni 2014 sa dostala do finálnej podoby - bol sprístupnený nový chodník, ktorý slúži aj ako prístup k zaistenej ceste z konečnej zastávky MHD Martin na Stráňach. Celá trasa má 4,8 kilometra s prevýšením 770 výškových metrov a nachádza sa na nej zhruba desať premostení potoka a sedem oddychových miest s lavičkami. Je vyznačená červenou turistickou značkou a päť panelov popri nej informuje návštevníkov o miestnej faune a flóre, o chodníku, o jeho výstavbe. Ferrata má dva varianty obtiažnosti - ľahší variant má obtiažnosť B, ťažší je za C.

Nadmorská výška:  max: 1285 m. n. m.                                   Približný čas:    cca  4h
                              min:  505   m.n. m.                                   Prevýšenie:         780 m

Popis trasy:
Martin-Stráne, Malý Pivovarský potok, Pivovarský potok, Ferrata (C), Bazová, Martinské hole-chaty, Hodinovka, Martin-Stráne

Fotografie:

Ostrý štít - Lopata (V-)

Ostrý štít (2 360 m.n.m.) sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Bol dosiahnutý až po dlhoročnom „obliehaní“ ako jeden z posledných tatranských štítov - ešte začiatkom 20. storočia ostával stále nedotknutý. Na SV ho oddeľuje od Zbojníckych veží Biela lávka a na JZ od Malého Ostrého štítu Prielom v Ostrom. Do Veľkej Studenej doliny spadá asi 150 metrov vysokou J a JZ stenou, ktorá je často vyhľadávaná horolezcami.

Nadmorská výška:  max:  2360  m. n. m.                                      Približný čas:   10:00

                              min:  1010   m. n. m.                                      Prevýšenie:    1350 m

Popis lezeckej cesty:  Lopata (V-)

Popis trasy:

Starý Smokovec, Hrebienok, Zbojnícke spády (Generál), Ostrý štít (Lopota), Zbojnícke spády (Generál), Hrebienok, Starý Smokovec

Fotografie

Výhľad z Ostrého štítu

Dračí hrebeň

Dračí hrebeň je dlhý hrebeňový úsek vybiehajúci z masívu Vysokej, od ktorej je oddelený Dračím sedlom. Najvýraznejší útvar hrebeňa je Dračia hlava, ktorá pozostáva z dvoch vrcholov: S vrchol - Veľká Dračia hlava a J vrchol - Malá Dračia hlava. Hrebeň predeľuje Zlomiskovú dolinu od Dračej doliny. Začína Dračím sedlo, v hrebeni ďalej nasleduje Veľká Dračia hlava, Štrbina Dračej hlavy, Malá Dračia hlava a končí           v Zlomiskovej bránke, ktorá od neho oddeľuje Zlomiskovú vežu.

Dračí hrebeň zo Zlomiskovej veže

 Foto - zima

Foto - leto

Veľký Mlynárov žľab

Krásna túra alpského charakteru s prevýšením až 1000 metrov v Bielovodskej doline. Celá túra je z väčšej časti prevažne na čistom snehu do 60-70°, okrem úvodných ľadíkov za (WI 2/2+) a v strede žľabu ľadu za (WI 3/4) zaleží však od aktuálnych podmienok.

Popis trasy:

Lysá Poľana, Bielovodská dolina, Veľkým Mlynárov žľab, Nižné Mlynárovo sedlo, Bielovodské Žabie plesá,  Žabia Bielovodská dolina, Lysá Poľana

Približný čas: cca 11:00

Fotografie:

Súľovské skaly - Pátriková / Brada

Súľovské skaly sú geomorfologický podcelok Súľovských vrchov. Pre svoju výnimočnosť boli vyhlásené v roku 1973 za národnú prírodnú rezerváciu na ploche 543,23 ha s ochranným pásmom 281,77 ha. Paleogénne kamene, vápencové okruhliaky a úlomky dolomitov pospájané vápnitým tmelom vytvorili v starších treťohorách zlepence, ktoré pre svoju jedinečnosť dostali prívlastok súľovské. Príroda tu demonštruje svoju obrovskú silu, keď z vnútra tvrdých zlepencových hornín je schopná vyerodovať mäkšie horniny.Tak vznikli aj najznámejšie okná Súľova – Gotická brána, Brána na Šlopoch a Obrovská brána. Nájdeme tu vysokú koncentráciu geomorfologických tvarov ako napr. skalné veže, strmé  bralá,  ihly, okná s často bizarným tvarom. Najvyšší vrch Súľovských skál je Žibrid (868 m.n.m.) nasleduje Pyskatá kačka (822,3 m n.m.) a Pátriková (816 m.n.m.). Na mapách sú skrátené názvy Kačka a Pátriková vystupuje ako Brada.

Brada  (816 m.n.m.)

Fotografie

Vidlový hrebeň

Vidlový hrebeň tvorí ,,spojnicu" Lomnického a Kežmarského štítu. V hrebeni sa nachádzajú tri vidlové veže - Západná (2480 m), Veľká (2522,8 m) a Východná Vidlová veža.

Vidlový hrebeň z Lomnického štítu

                                                    Fotografie 1

          Fotografie 2

          Fotografie 3

          Foto: Hokejka+Vidlový hrebeň

Popis cesty:  Medená štrbina, Západná Vidlová veža, Vidlové sedlo, Veľká Vidlová veža,
                     Lieviková štrbina, Východná Vidlová veža, Kežmarská štrbina

Popis sprievodca: Vidlový hrebeň
                                                         
                                                       Výhľad z Veľkej Vidlovej veže

Ihla v Patrii - Vlastina Ihla

Ihla v Patrii sa nachádza v strmom žľabe v pásme kosodreviny - pod Plecom Patrie smerom do Mengusovskej doliny. V roku 1929 na ňu vystúpila Vlasta Štáflová a Alexander Škarvan a preto bola potom aj nejaký čas známa pod názvom Veža Vlasty. Vlasta vo svojich publikovaných spomienkach nezabudla poznamenat na margo Ihly v Patrii: "Našli sme tam prehnité kúsky papiera a prehnitý povraz. Ktosi dávno pred nami bol tiež hore."

Obtiažnosť:  IV.

Približný čas: cca 5 h

Popis trasy:

Štrbské pleso, smer Popradské pleso, Trigan, hrebeň Patrie, Ihla v Patrii, Magistrála -žľab, Štrbské pleso

(zo Štrbského plesa smerom na Popradské pl. tam kde sa rozdeľujú chodníky na zimné a letné,pri tej rampe odbočiť doľava je tam chodník a je značený na stromoch hnedou farbou. Po chodníku lesom, kosodrevinou až na hrebeň Patrie nad ihlu. Zostupovka z ihly dole žľabom 2 krát zlaňák + chodákom kúsok na chodník na Popradské pleso)

             Fotografie

Ďalšie tatranské ihly:     Ihla v Dračom              

                                Ihla v Ostrve

                                Spišská  ihla

                                Barania ihla

                                Żabia Lalka

Satan, Bašty a Patria

Satan (2421,5 m.n.m.) je najvyšší vrchol v hrebeni Bášt. Má dva prakticky rovnako vysoké vrcholy. Zo strany Pekelníka ho ohraničuje Satanovo sedlo a od Prednej Bašty je ooddelený Sedlom nad Červeným žľabom. Názov štítu Satan má svoje korene v ľudových legendách- má strážiť ukryté poklady a vzácne kovy a počas svätojánskej noci by  sa tu mali schádzať čerti.
Predná Bašta (2364 m.n.m.) stojí medzi Malou Baštou a Satanom.Zo strany Satana ju ohraničuje Sedlo nad Červeným žľabom a na opačnom konci leží Sedlo nad Širokým žľabom.
Malá Bašta (2285 m.n.m.) stojí medzi Patriou a Prednou Baštou. Zo strany Patrie ju ohraničuje Sedlo nad Skokom a na opačnom konci leží Sedlo nad Širokým žľabom.

Patria (2203 m.n.m.) je posledná vyvýšenina v hrebeni Bášt.Od Malej Bašty ju delí Sedlo nad Skokom. Smerom k Tatranskej magistrále klesá z Patrie široký sutinový chrbát, ktorý nižšie prechádza v hustú kosodrevinu a pripája sa na vyvýšenom bode zvanom Trigan.

Satan, Predná Bašta, Malá Bašta a Patria

Fotografie

Nadmorská výška:  max: 2421,5 m.n.m.               Približný čas:     10:00        

                              min: 1346   m.n.m.                 Prevýšenie:  1075,5 m

Popis trasy:

Štrbské pleso, vodopád Skok,  pleso nad Skokom, Malé Kozie pleso, Satan, Sedlo nad Červeným žľabom, Predná Bašta, Sedlo nad Širokým žľabom, Malá Bašta, Sedlo nad Skokom, Patria, Mlynická dolina, Štrbské pleso

Javorový štít

Javorový štít (2417 m.n.m.) je súčasťou  hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Má spoločnú základňu s Malým Javorovým štítom, od ktorého ho oddeľuje Javorová škára. Má dva vrcholy. Jeho hrebeň na východe končí Javorovým sedlom, ktoré ho oddeľuje od Ostrého štítu. Javorový múr tvorí severné steny Javorových štítov a je veľkou výzvou každého horolezca najmä v zimnom období. Od Zbojníckej chaty je pekne viditeľná JZ stena, ktorá poskytuje tiež veľa pekných lezeckých ciest a niektoré sú často lezené aj v zimnom období.

Javorové štíty

Keleho pilier

Cesta Martinčanov

Nadmorská výška:  max:  2417  m. n. m.                                      Približný čas:    10:00

                              min:  1010   m. n. m.                                      Prevýšenie:    1407 m

Popis lezeckej cesty: Keleho pilier

                                  Cesta Martinčanov

Popis trasy:

Starý Smokovec, Hrebienok, Zbojnícke spády (Generál), Keleho pilier, Javorový štít, zostup po vrcholovom plate a žľab, Starolesnianske pleso, Zbojnícka chata, Hrebienok, Starý Smokovec

Ganek, Rumanov štít, Zlobivá

Ganek (Gánok) (2459 m) vyrastá v hlavnom hrebeni nad troma dolinami: Kačacou, Rumanovou a Ťažkou. Smerom na SZ od hlavného vrcholu leží Prostredný Ganek a Malý Ganek. Masív Ganku je oddelený od Rumanovho štítu Gankovou štrbinou a od Vysokej troma Rumanovými sedlami. Ganek je známy najmä svojou severnou stenou zakončenou ešte známejšou Galériou Ganku.

Rumanov štít je dvojvrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Hlavný, severozápadný vrchol má 2428 m, juhovýchodný 2419 m. Do Kačacej doliny spadá pôsobivou, vyše 600 metrovou severovýchodnou stenou, ktorá je súčasťou mohutného tzv. „Kačacieho múra.“  Od Gánku ho delí Gánková štrbina, od Zlobivej Vyšná Zlobná štrbina. Štít dostal názov podľa známeho horského vodcu 19. storočia Jána Rumana Driečneho.

Zlobivá je štíhly trojvrcholový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Hlavný z troch vrcholov (2426 m) je severozápadný, prostredný sa nazýva Wachterova veža a najnižší juhozápadný Zlobná kopa (asi 2420 m). Do Kačacej doliny spadá 400-metrovou severovýchodnou stenou, ktorá je súčasťou mohutného tzv. Kačacieho múra. Patrí k ťažšie dostupným a menej navštevovaným štítom.

Ganek, Rumanov štít, Zlobivá

                                     Fotografie

Foto - hrebeň Železná brána - Ganek

Nadmorská výška:  max: 2459  m. n. m.
                              min:  1280  m. n. m.

Približný čas:    10:00

Popis trasy:
Poprad.pleso - žel. zastávka, Poprad.pleso, Zlomisková dolina, Gankova štrbina, Ganek, Gankova štrbina, Rumanov štít, Rumanova štrbina, Zlobivá, Zlomisková dolina, Poprad.pleso, Poprad.pleso           žel. zastávka

Pyšné štíty a Lomničák

Malý Pyšný štít (2 590 m n. m.) je prvý výrazný vrchol v členitom hrebeni od Baranieho sedla.Od Strapatej veže ho delí Malá Lastovičia štrbina a od Pyšného štítu Laštovičia štrbina a Pawlikowského štrbina. Uprostred Lastovičej štrbiny sa nachádza ostrá skalná vežička - Loktibrada.

Pyšný štít  (2 621 m n. m.) sa týči nad Malou studenou dolinou a Medenou kotlinkou. Od Malého Pyšného štítu ho oddeluje Pawlikovského štrbina, Loktibrada a Laštovičia štrbina a od Lomnického štítu, Bachledova štrbina s radou malých vežičiek, ktoré sa tiahnu až po Lomnický štít.

Lomnický štít (2 633,8 m.n.m.) je tretí najvyšší vrch Tatier. Jeho trojhranná štítová pyramída vysoko prevyšuje okolie. Na sever vybieha dlhým hrebeňom k Baraním Rohom (oddelený od neho Sedielkom pod Lomnickým), J hrebeň pokračuje cez Lomnickú kopu a Lomnické sedlo, na V sa vetví Vidlový hrebeň (oddelený Medenou štrbinou). Lomnický štít sa vypína nad troma dolinami - Malou Studenou, Skalnatou dolinou a Medenou kotlinou.

Pyšný štít z Lomnického štítu

Lomnický štít z Pyšného štítu


Fotografie

Nadmorská výška:  max:  2 633,8 m n. m.
                              min:   1010   m. n. m.

Prevýšenie:      1623 m
Približný čas:   10:00
Približná dĺžka: cca 21 km

Popis trasy:
Starý Smokovec, Hrebienok, Teryho chata, Malá Lastovičia štrbina, Malý Pyšný štít, Loktibrada, Pyšný štít, Bachledova štrbina, Pyšná vežička, Zubatá štrbina, Zubatá vežička, Jordánova štrbina, Posledná štrbina, Sedlo pod Lomnickým, Lomnický štít, Skalnaté Pleso, Hrebienok, Starý Smokovec

                                       
                                              Lomnický štít - Jordánovou cestou 23.11.2014

                 

Za jeden deň:

Gerlachovský štít, Lomnický, Ľadový,...

Hohe Wand - Via ferraty

Národný park HoheWand je súčasťou pohoria Gutensteiner Alpen s najvyšším vrcholom Plackles (1132 m n.m.). Od Bratislavy je vzdialený cca 115 km. Oblasť ponúka široké vyžitie naozaj pre každého. Sú tu rôzne možnosti turistiky, via ferraty (HTL Steig, Blutspur, Gebirgsvereinssteig, Wildenauersteig, Wahringersteig, Ganghofersteig, Hanselsteig),možnosti lezenia, paragliajdingu a nachádza sa tu aj veľa bežkárskych tratí. Národný park je otvorený 365 dní do roka a má rozlohu cca 24,5 km2. Zo severu je ohraničený dolinou Piestingtal a južnú hranicu tvorí spojnica obcí Puchberg am Schneeberg – Willendorf. Západnú hranicu tvorí cesta stúpajúca do sedla Grünbachersattel, ktorá je hranicou so susediacim pohorím Dürre Wand. Na východe Hohe Wand prudko klesá do doliny, v ktorej sa nachádzajú dedinky Zweiersdorf, Stollhof a Maiersdor.

Národný park HoheWand

HTL Steig

Fotografie

Via ferraty:         HTL Steig                          Blutspur  

                           Gebirgsvereinssteig          Wildenauersteig

                           Wahringersteig                 Ganghofersteig

                           Hanselsteig

Ľadový štít ( Malý Ľadový štít - Cesta k Slnku (V) )

Ľadový štít (2 627,3 m) je tretí najvyšší štít Vysokých Tatier a zároveň najvyšší bod hlavného hrebeňa Tatier. Tvorí záver Malej Studenej doliny. Na východe hraničí so Zadným Ľadovým štítom, od ktorého ho oddeľuje Ľadová priehyba a na západe s Malým Ľadovým štítom, od ktorého ho oddeľuje Ľadová štrbina.
Malý Ľadový štít je ďalší významný štít  hlavného hrebeňa Tatier. Má dva vrcholy - SZ 2611 m a JV 2608 m. Od Ľadového štítu ho oddeľuje Ľadová štrbina a od Širokej veže známy turistický priechod Sedielko odkiaľ je pomerne ľahko dostupný aj najviac navštevovaný. Na juhozápad vysiela dlhý hrebeň, ktorý sa končí Pfinnovou kopou. Južná stena Malého Ľadového štítu a jeho JV hrebeň sú obľúbeným horolezeckým terénom kadiaľ viedla aj naša cesta k vrcholu Malého Ľadového štítu ,,známou to tatranskou päťkou (V) " Cesta k Slnku  (č. 10)

Malý Ľadový štít, J stena, Cesta k Slnku

Ľadové štíty

Fotografie

Nadmorská výška:  max:  2627  m. n. m.                                     Približný čas: 10h

                              min:  1010  m. n. m.                                     Približná dĺžka: cca 21 km

Popis lezeckej cesty:  Cesta k Slnku

Popis trasy:
Starý Smokovec, Hrebienok, Teryho chata, Modré pleso,Cesta k Slnku (V), Malý Ľadový štít,  Ľadový štít,
Zadný Ľadový štít, Teryho chata, Hrebienok, Starý Smokovec

Za jeden deň:

Gerlachovský štít, Lomnický, Ľadový,...

Karbunkulový hrebeň

( Jastrabia veža, Karbunkulový hrebeň, Kolový štít a Čierny štít )

Karbunkulový hrebeň obľúbená to ,,tatranská klasika". Hrebeň oddeľuje od seba Červenú dolinu a Malú Zmrzlú dolinu.Od hlavného tatranského hrebeňa sa odpojuje na Belasej veži a pokračuje cez Malý Kolový štít, Kopiniaky až k Jastrabiej veži.

Jastrabia veža (2137m) sa vypína v prekrásnej doline nad Chatou pri Zelenom plese.Je jednou z charakteristických skalných veží Vysokých Tatier a je koncovým pilierom rázsochy, vybiehajúcej z Belasej veže. K Zelenému plesu spadá strmými platňami načervenalej farby, čo z nej robí charakteristickú dominantu a aj preto je veľkým lákadlom horolezcov.Najmä juhovýchodnou a južnou stenou vedie množstvo ciest vysokej obtiažnosti, jednou z najťažších na slovenskej strane Tatier je „Korona.“(8c) Najľachší turistický  výstup alebo zostup vedie popod Jastrabie sedlo zo strany Červenej doliny dvomi  nad sebou vedúcimi rampami.Jastrabia veža je opradená aj mnohými povesťami. Jedna z povestí hovorí o drahokame - karbunkul  - rubíne, ktorý sa tu nachádzal alebo stále...
Kolový štít (2418m) je súčasťou  hlavného hrebeňa Vysokých Tatier v závere Malej Zmrzlej doliny.Od Zmrzlej veže je  oddelený Kolovou štrbinou a od Čierneho štítu Čiernym sedlom.Má pyramídový tvar a je pomerne ľahko turisticky prístupný vrch ale ne značkový vrchol Vysokých Tatier.
Čierny štít (2434m) je iimpozantná skalná pyramída nad tromi dolinami: Veľkou a Malou Zmrzlou a Čiernou Javorovou dolinou.

Kolový štít, Karbunkulový hrebeň, Jastrabia veža a v pozadí Jahňací štít a Belianske Tatry

Fotografie  

Popis našej trasy: 
Biela voda, Zelené pleso, Jastrabie sedlo, Jastrabia veža, Karbunkulový hrebeň ( Jastrabie sedlo, Predný Kopiniak, Prostredný Kopiniak, Zadný Kopiniak, Malý Kolový štít, Belasá veža), Kolová štrbina, Kolový štít, Čierne sedlo, Čierny štít, Veľká zmrzlá dolina, Zelené pleso, Biela voda

Približná dĺžka: cca 21 km              Približný čas: 12h                Obtiažnosť: II-III UIAA  

Malý Rozsutec

Asi jeden z najvyhľadávanejších vrcholov východnej časti pohoria Malá Fatra. Je charakteristický prudkými stenami z vápenca a poskytuje krásne výhľady kde dominuje najmä pohľad na jeho ,,väčšieho brata" Veľký Rozsutec.

Nadmorská výška:  max: 1343 m. n. m.
                              min:  575   m.n. m.

Približná dĺžka: 10 km
Približný čas:         4h
Prevýšenie:       768 m


Popis trasy:
Biely Potok, Dolné Diery, Podžiar, Horné Diery, Tanečnica, Medzirozsutce, Malý Rozsutec, Podrozsutec, Biely Potok

Fotografie

Tupá - Gálfyho rebro ( III., IV.)

Tupá (2284m) sa rozprestiera medzi Lúčnym sedlom a sedlom pod Ostrvou.Do Zlomiskovej doliny spadá mohutnou SZ stenou. SZ stena vrcholí asi v 500m vysokom centrálnom rebre. Asi 1000m široká stena má charakter mohutných rebier oddelených žlabmi. Rebrá sú tvorené pilierikmi a vežičkami a terén je značne prerastený trávou.Blízkosť Chaty pri Popradskom plese, charakter steny a ľahký zostup ju predurčujú najmä na dlhšie zimné mixové lezenie. Skalné pasáže v stene dosahujú v priemere IV stupeň obtiažnosti.

Nadmorská výška:  max: 2284,5 m. n. m.

                              min:   1280  m. n. m.

Východiskový bod: Poprad.pleso - žel. zastávka

Približný čas:    10:00

Prevýšenie:  1004,5m

Popis sprievodca:  Tupá SZ stena

Naša cesta: číslo 18.  Rebro Andráši-Gálfy

             

                   Fotografie

Ostrá a Krátka

Ostrá je málo známy, ale výrazný uzlový štít, ktorý leží medzi Kriváňom a Soliskami. Na východe ju Furkotské sedlo oddeľuje od Furkotského štítu, na západe Nefcerské sedlo od Krátkej. Severnou stenou spadá do Nefcerskej doliny.

Krátka - mohutný štít blízko Kriváňa. Má tri vrcholy: Západný, Prostredný a Východný. Od Ostrej ju oddeľuje Nefcerské sedlo, od Kriváňa Špára. Na sever spadá do Nefcerskej doliny, na juhozápad do Krivánskeho kotla a na juhovýchod do Doliny Suchej vody.

Kriváň v oblakoch, hrebeň Krátkej, Krátka, v strede hrebeň Ostrej (za ním je Ostrá), Furkotský štít a Soliskový hrebeň

Nadmorská výška:   Ostrá    2350 m.n.m.                         Približný čas:    9h

                               Krátka  2374 m.n.m.                         Prevýšenie: 1024m  

Popis trasy: Štrbské Pleso, Sedielkový prechod, hrebeň Ostrej, Ostrá, Nefcerské sedlo, Krátka, Špára,                             Zelené pleso Krivánske, Štrbské Pleso

                                                               Fotografie

Zadný Ľadový štít

Zadný Ľadový štít je ,,malý vrch-štít" v mohutnom masíve Ľadových štítov. So svojou výškou 2507 m.n.m.ho zaraďujeme medzi 25 najvyšších vrcholov v Tatrách.Od Ľadoveho štítu ho oddeľuje Ľadová priehyba.Jeho východný sused je Snehový štít, od ktorého ho zas oddeľuje Vyšné Ľadové sedlo.

Kotlina piatich spišských plies a Ľadové štíty

Nadmorská výška:  max: 2507 m.n.m.                                Približný čas:    9h
                               min:  1010 m.n.m.                                Prevýšenie: 1497m

Popis trasy: Starý Smokovec, Hrebienok, Teryho chata, Ľadová priehyba, Zadný Ľadový štít, návrat tou istou trasou

                                                               Fotografie

Batizovský štít - Kuttove platne (IV+/V-)

Batizovský štít je mohutný dvojvrcholový štít (hlavný: Veľký Batizovský štít a nižší západný: Malý Batizovský štít) ležiaci v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier v závere Batizovskej doliny. Zo severnej strany uzatvára Bielovodskú dolinu. Do obidvoch dolín padajú zo štítu steny vysoké od 150-300m, po ktorých vedie mnoho horolezeckých trás - hlavne na juh, v smere z Batizovskej doliny.S nad. výškou 2 448 m je najvyšším vrcholom hrebeňa medzi Zadným Gerlachovským štítom a Popradským Ľadovým štítom.

Nadmorská výška:  max: 2 448 m. n. m.
                             min : 1100 m. n. m.
Prevýšenie:  1348m
Približný čas:  10:00

Popis lez. sprievodca: Kuttove platne

Popis trasy k J stene:
Vyšné Hágy, Batizovské pleso, popod Kostolík, Jstena Batizovského štítu, (Kuttove platne + hrebeň + zliezanie na na Vyšnú Batizovskú roveň ) návrat tou istou trasou do Vyšných Hágov

                                                         
                                                           Fotografie



(Hrebeň Popradský Ľadový, Kačací, Batizovský a Gerlach)

Gerlachovský štít ( Tatarkova cesta /Gypsyho ferata/ cez Zadný Gerlach )

Gerlachovský štít je najvyšší vrchol Vysokých Tatier - Slovenska, Karpát. Leží v JV vedľajšom hrebeni, vybiehajúcom zo Zadného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Tetmajerovo sedlo.Názov Gerlachovský štít dostal až v r. 1953 po obci Gerlachov, nad ktorou sa hrdo vypína. Predtým to bol Štít Františka Jozefa, Štít Legionárov, Gerlachovka, Gerlach. Aj napriek nie veľmi ľahkej dostupnosti je jedným z najnavštevovanejších vrcholov v Tatrách.

Nadmorská výška:  max. 2654 m. n. m.                                Približný čas:    09:00
                                        min.  1005 m. n. m.                                Prevýšenie:    1649 m

Popis trasy:
Tatranská Polianka,rázcestie Velický most, hotel Sliezsky dom, Velické pleso, Dlhé pleso, Gerlachovská próba, Zadný Gerlach, Tetmajerove sedlo, Gerlachovský štít, Batizovská próba, Batizovské pleso, Pod Suchým vrchom, rázcestie Velický most, Tatranská Polianka

                                                   Fotografie - Leto 2012

        

                                              Fotografie - Zima 2013/2014   

                                     

                                           (Gerlachovský štít z Batizovskej doliny)

                                                  (Gerlachovský štít - Martinovka)

                                              (Gerlachovský štít - Krčmárov žľab)

(Gerlachovský štít - od Popradského ľadového štítu)

                                              video - Gerlachovský štít/Gypsyho ferata  

 

Za jeden deň:

Gerlachovský štít, Lomnický, Ľadový,...

3 x Gerlachovský štít...za deň

Ošarpance - Komín Komarnického,Plšek a Puškáš

Ošarpance sú populárna skupina troch veží  - Malý (2327m), Prostredný a Veľký Ošarpanec (2348m)            v závere juhovýchodného hrebeňa, vybiehajúceho z Dračieho štítu.  Od Dračieho štítu ich oddeľuje
 Dračia štrbina. Tvoria jedinečný hrebeň s pevnou jednoliatou skalou.

Nadmorská výška:  max: 2327 m. n. m.

                             min:  1494  m.n. m.

Východiskový bod:

Popradské pleso (cez Zlomisková dolina - Ošarpance)

Popis sprievodca:  Ošarpance

Lezecké cesty: 

Komín Komarnického - JV hrebeň (III)

Plšekova cesta   (VI-)

Puškášova cesta (VI+)

               

                   Fotografie-hrebeň

              Foto - Plšek a Puškáš

Prostredný hrot (Stredohrot)

Najvyšší vrchol v Prostrednom hrebeni medzi Malou a Veľkou Studenou dolinou.Na vrchol vedie viacero výstupových trás - cez Dubkeho lávku, cez Prostredný hrebeň,cez Bráničku,...Viac info ››

Nadmorská výška:  max:  2441 m. n. m.
                              min:  1010 m. n. m.

Prevýšenie:  1431 m

Približný čas:     09:00
Približná dĺžka: 18 km


Popis trasy:
Starý Smokovec,Hrebienok,Teryho chata, štrbina za Žltou vežou, Dubkeho lávka,(Žltá veža,Malý hrot),Prostredný hrot,
Sedlo pred Prostredným, Stillový žľab, Malá Studená dolina, Hrebienok, Starý Smokovec

                Fotografie

Před šestou vyrážíme ze Smokovce směr Hrebienok. Společnost nám dělají jen první turisté a lezci co pokračuji do nástupu lezeckých cest. Na Zamkovského chatu ukazuji Pepovi zkratku, kterou využívají hlavně nosiči. Chvíli zde postojíme pod převislou skalkou, která je odsazena a jištěním. Hecuji ho, že je to ideální na rozlezení před Středohrotem  Zanedlouho už konečně vystoupáme prahem k Téryho chatě. Zde si u plesa dáváme pauzu.

Žabí kôň, Žabia veža, Volia veža

Symbol tatranského horolezectva - asi každý kto lezie v Tatrách určite neobišiel tieto naše pohraničné skvosty v Menguskej doline.

Žabí kôň prekrásny, exponovaný vrch - najnižší v pohraničnom hrebeni.Kedysi bol považovaný za jeden      z najťažšie dostupných tatranských štítov.Pre svoju expozíciu je lezenie hrebeňom považované aj dnes      za takú horolezeckú maturitu medzi začínajúcimi lezcami.

Žabia veža nenápadný brat svojich dvoch susedných ,, lezeckých velikánov " - Voliej veže a Žabieho koňa. Turisticky je ľahko dostupný (ne značkový) vrch, ale z Vyšného Žabieho sedla je to pekná výzva             pre každého horolezca.

Volia veža známy to štít každého tatranského lezca.Juhozápadná stena poskytuje široký výber výstupov v perfektnej skale.Stena má výšku do 200 m, väčšina ciest je 4-5 dĺžkových - od obtiažnosti kl.3. Ostatná väčšina ciest je v 5 stupni, ale nájdete tu aj náročnejšie miesta za  6-  6+. Jednoducho na ,,Volovke" si príde na svoje aj začiatočník aj skúsenejší horolezec.

Žabí kôň 2012 - letný výstup 

Žabí kôň 2015 - zimný výstup

Nadmorská výška:  Žabí kôň:      2 291 m.n. m.                            Popis - sprievodca:    Žabí kôň

                              Žabia veža:    2 338  m n. m.                                                             Žabia veža

                              Volia veža:    2 355  m n. m.                                                             Volia veža

Naj.nastupové miesta:   bivák Žabie plesá, chata Rysy, chata Popradské pleso

Hrebeň obtiažnosť: 

Žabí kôň  III.  

Vyšné žabie sedlo - Žabia veža   platňa cca V.-VI. (možnosť podísť cez Tylkovu štrbinu) 

Žabia veža - Vých.Volia štrbina -Volia veža  III.

   Foto - leto 2012            

 Foto - Žabí kôň (zima2015)

  Fotografie -Volia veža (Štaflovka a Stanoslawski)

Vimeo

YouTube