Lomnický štít (cca 2634), každému to známy vrch asi netreba nejako predstavovať. Spomeniem len, že ide o druhý najvyšší vrch a tretí najvyšší bod Tatier. Zhľadiska dostupnosti - vďaka lanovej dráhe aj najnavštevovanejším štít a zároveň aj najvyššie obývané miesto Slovenska.
Jordánova cesta vedie po stopách Karola Jordána, ktorý touto cestou vystúpil 6. júla 1900 s horským vodcom Jánom Franzom st.
Hincova veža (2372m) je menej významná vyvýšenina v hlavnom hrebeni zvanom Volí chrbát. V skutočnosti sa jedná a dvojvrcholový útvar, zložený z Hincovej vežičky a Hincovej veže, ktoré sú oddelené Hincovou štrbinou. Na západ je od Hincovej kopy oddelená Vyšnou Hincovou priehybou a od Východného Mengusovského štítu ju delí Východné Mengusovské sedlo. Smerom na juh z nej vybieha hrebienok smerom k Mengusovskému Volovcu, od ktorého je oddelená Volovcovým se
sedlom. Mengusovský Volovec (2227,5m) alebo aj Štít Oľgy je impozantný pyramídový štít v Mengusovskej doline, vypínajúca sa nad jej plochým dnom. Vrchol je viditeľný už zo spodnej časti Mengusovskej doliny. Jeho južný hrebeň oddeľuje Hincovu kotlinu od Kotliny Žabích plies.Vrchol Volovca je súčasťou krátkeho, na juh bočiaceho hrebeňa z Hincovej veže, ktorá je súčasťou Mengusovských štítov.
Skalný budzogáň sa nachádza v Rajeckej doline na svahu vrchu Žibrid. Táto skala vznikla erozívnou činnosťou vody po dlhé storočia. Skalný útvar má úzku základňu a širšiu vrchnú časť. Dosahuje výšku skoro 14 metrov. Skala je obklopená hustým lesom, a preto ju nevidno ani z hrebeňa Suľovských skál. Ku skale vedie veľmi ľahký turistický chodník.
Pri pohľade naň vám určite zapracuje fantázia a objavíte v ňom rôzne metamorfózy, no väčšine ľudí pripomína zovretú päsť. Legenda hovorí, že tento útvar jeden obor, potulujúci sa Rajeckou dolinou, vystružlikal z najväčšieho stromu v širokom okolí, z hromoduba a zaželal mu, aby skamenel. Hričovská skalná ihlaje to skalný objekt ihlovitého tvaru s výškou asi 15 m na severných svahoch Ostrého vrchu v rozhraní Súľovských vrchov a Považského podolia. Skalná ihla je denudačným zvyškom pôvodne vačšieho brala, ktoré sa vplyvom mechanického pleistocénneho i chemického zvetrávania rozpadlo.Kedysi táto skala nevyčnievala, ale bola na úrovni povrchu.Ešte pred niekoľkými rokmi bola osamotená na svahoch lúk, ale postupne vysadením stromov a rastom náletových drevín a kríkov sa stáva takmer neprístupnou V dolnej časti sa nachádza malé skalné okno – je to jediná skalná ihla na Slovensku s uškom. Prístup k nej nie je značený.
Prečínska ihla- skalka sa nachádza v Strážovských vrchoch neďaleko Považskej Bystrice. Vidno ju hneď z hlavnej cesty. Na ihlu vedie veľa lezeckých ciest od obtiažností IV. až po obtiažnosť VIII. Takže si príde na svoje skoro každý lezec.
Veľká Sokolia veža je druhá najvyššia skalná veža na Slovensku. Nachádza sa pri Zbojníckom turistickom chodníku v jednej z najkrajších dolín Malej Fatry - v doline Obšívanka. Lezenie na vežu je povolené mimo obdobia 1.3 - 15.6.
Dbenka - je skalná veža, ktorá sa nachádza pod západnou stenou Veľkého Rozsutca v skalnom meste v Malej Fatre. Jej výška je približne 40m. Prvý zápis z výstupu je z 21.8.1948
Omšenský budzogáňje skalných útvar pod vrchol (omšenskej) Baby. Skalka má výšku cca 10m a vedú na ňu 2 lezecké cesty.
Srpová veža je skalná vežička v lezeckej oblasti Porúbka. Nachádza sa hneď oproti Hrádku. Na vežu vedie 11 lezeckych ciest obťiažnosti 3 až 7+
Mních - jeden z najznámejších skalných útvarov v národnej prírodnej rezervácií Tiesňavy v Krivánskej Malej Fatre. Nachádza sa kúsok od Terchovej a spolu s ostatnými skalnými útvarmi tvorí akoby vstup do Vrátnej doliny. Lezenie na Mnicha v lokalite Tiesňavy je povolené okrem obdobia od 1. marca do 15. Júna.
Kojšovský skalný budzogáň - zaujmavý skalný útvar sa nachádza aj tesne pod vrcholom Kojšová. Jeho výška je cca 7m . Ku skalnému budzogáňu sa dá jednoducho dostať zo Strečna po žltej značke.
Ťava - je daľším pekným skalným útvarom v údolí Tiesňavy. Najkrajšie pohľady na tento skalný útvar pripomínajúci ťavu sa naskytujú zo zbojníckeho chodníka.
Stĺp - veža sa nachádza v Paštinej Závade v oblasti Súľovských skál. Jej výška je cca 80m.
Babka s kozou - vápencová skalná veža sa nachádza vo východnej časti Vršatských bradiel - nazývanych Babky pod Havranou skalou. Jej výška je cca 22-30m. Vežička má dva vrcholy. Prvý výstup sa pravdepodobne uskutočnil JZ hranou cca v 50tich rokoch. Na vežu (podľa v.knihy) sa liezlo 5 cestami v obtiažnosti IV-VI.
Zbyňovská skalná ihla - zlepencová veža sa nachádza v skupine skalných útvarov pod názvom Babice v Súľovských vrchoch nad obcou Zbyňov. Je vysoká cca 25m.
Svišťový štít leží v hlavnom hrebeni. Jeho široký masív má tri vrcholy. Kolmo na hlavný hrebeň vysiela na sever hrebeň svišťových veží a na juh z neho vybieha chrbát, deliaci Rovienkovú kotlinu od Kotliny pod Divým sedlom. Od Rovienkovej steny ho oddeľuje Svišťové sedlo.
Bradavica leží v hrebeni, ktorý vybieha z Východnej Vysokej a končí Slavkovským štítom. Hrebeň oddeľuje Velickú a Veľkú Studenú dolinu. Od Weszterovho štítu ju oddeľuje sedlo Zvodná lávka, od Rohatej veže Kvetnicové sedlo a od Starolesnianskej ihly Vyšná Starolesnianska štrbina. Výškou 2476 metrov je najvyšším vrcholom tohto hrebeňa. Má štyri vrcholy, ich tvaru vďačí aj za svoj názov. Najvyšší je severovýchodný.
Weszterov štít (2429m) je rozložitý vrchol, ležiaci v hrebeni medzi Kupolou a Bradavicou, od ktorých ho oddeľuje Sedlo pod Kupolou a Zvodná lávka.
Východný Železný štít (2340m) je výrazný štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Od Snežných kôp na severozápade ho oddeľuje výrazné sedlo Východná Železná brána, dávno známy priechod medzi Zlomiskovou a Kačacou dolinou. Zlomisková štrbina ho delí od Popradského Ľadového štítu. Hoci nepatrí k najvyšším, impozantná je jeho severozápadná hrana, horolezecky najťažšie miesto v hlavnom hrebeni Tatier.
Popradský Ľadový štít (2396m) je uzlový bod v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Jeho steny spadajú do troch dolín – Zlomiskovej, Kačacej a Batizovskej.
Od Východného Železného štítu ho oddeľuje Zlomisková štrbina, od Kačacieho štítu zas Vyšné Kačacie sedlo. Na juh vysiela výrazný hrebeň Končistej, od ktorého ho delí Sedlo pod Drúkom.
Východný Železný štít a Popradský Ľadový štít od Ľadového plesa
Čubrina (2376m) je napriek neveľkej výške významným uzlovým štítom v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Od Veľkého Mengusovského štítu ju odddeľuje Hincovo sedlo a od Druhého Mnícha štrbina pod Druhým mníchom. Na juhozápad vysiela krivánsku rázsochu, od Čubrinky ju delí Čubrinská štrbina.
Veľký Mengusovský štít (2438m) je najvyšší z troch Mengusovských štítov. Na sever do Poľska spadá jednou z najvyšších tatranských stien, vysokou 820m. Nachádza sa v hlavnom hrebeni Tatier, severná stena je nad kotlinou Morského Oka, južná nad Veľkým Hincovým plesom. Od Prostredného Mengusovského štítu ho delí Vyšné Mengusovské sedlo, od Čubriny Hincovo sedlo. Má dva vrcholy, nižší - východný a hlavný - západný.
Čubrina, Veľký a Prostredný Mengusovský štít od Hincovho plesa
Nadmorská výška: max: 2438 m Približný čas: 08:00 min: 1280 m Prevýšenie: 1158 m Popis trasy: Poprad.pleso - žel. zastávka, Popradské pleso, Hincove plesá, Hincovo sedlo, Čubrina, Hincovo sedlo, Mengusovská vežička + hrebeň, Veľký Mengusovský štít, Veľká Mengusovská lávka, Hincovo pleso, Popradské pleso, Poprad.pleso - žel. zastávka
Piz Bernina je vrch nachádzajúci sa v pohorí Bernina. Ide o najvyššiu horu Východných Álp a zároveň ich jedinú štvortisícovku. Nachádza sa v juhovýchodnom Švajčiarsku na hraniciach s Talianskom.
Západné Tatry sú prekrásne pohorie na západ od Vysokých Tatier. Oravská časť Západných Tatier sa nazýva Roháče a turista tu nájde všetko - mohutné skalnaté vrcholy, ostré bralá, hlboké lesy, vodopády alebo plesá, malebné doliny kontra vysoké štíty.
Baníkovské sedlo skalné útvary pod Sivým vrchom
Nadmorská výška: max: 2178 m. n. m. Približný čas: 10:00
min: 1004 m. n. m. Približná dĺžka: 23 km
Popis trasy:
chata Zverovka, Pod Predným zeleným, Pod Hrubou kopou, Baníkovské sedlo, Baníkov, Baníkovské sedlo, Pachoľa, Salatín, Brestová, Sedlo Pálenica, Sivý vrch, Biela skala -horáreň
Ferrata HZS bola vybudovaná v priebehu roku 2013 a vedie kaňonom Pivovarského potoka. Ten steká spod hrebeňa Lúčanskej Malej Fatry do Martina. V júni 2014 sa dostala do finálnej podoby - bol sprístupnený nový chodník, ktorý slúži aj ako prístup k zaistenej ceste z konečnej zastávky MHD Martin na Stráňach. Celá trasa má 4,8 kilometra s prevýšením 770 výškových metrov a nachádza sa na nej zhruba desať premostení potoka a sedem oddychových miest s lavičkami. Je vyznačená červenou turistickou značkou a päť panelov popri nej informuje návštevníkov o miestnej faune a flóre, o chodníku, o jeho výstavbe. Ferrata má dva varianty obtiažnosti - ľahší variant má obtiažnosť B, ťažší je za C.
Nadmorská výška: max: 1285 m. n. m. Približný čas: cca4h
min: 505 m.n. m. Prevýšenie: 780 m Popis trasy:
Martin-Stráne, Malý Pivovarský potok, Pivovarský potok, Ferrata (C), Bazová, Martinské hole-chaty, Hodinovka, Martin-Stráne
Ostrý štít (2 360 m.n.m.) sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Bol dosiahnutý až po dlhoročnom „obliehaní“ ako jeden z posledných tatranských štítov - ešte začiatkom 20. storočia ostával stále nedotknutý. Na SV ho oddeľuje od Zbojníckych veží Biela lávka a na JZ od Malého Ostrého štítu Prielom v Ostrom. Do Veľkej Studenej doliny spadá asi 150 metrov vysokou J a JZ stenou, ktorá je často vyhľadávaná horolezcami.
Nadmorská výška: max: 2360 m. n. m. Približný čas: 10:00
min: 1010 m. n. m. Prevýšenie: 1350 m Popis lezeckej cesty: Lopata (V-)
Popis trasy:
Starý Smokovec, Hrebienok, Zbojnícke spády (Generál), Ostrý štít (Lopota),Zbojnícke spády (Generál), Hrebienok, Starý Smokovec
Dračí hrebeň je dlhý hrebeňový úsek vybiehajúci z masívu Vysokej, od ktorej je oddelený Dračím sedlom. Najvýraznejší útvar hrebeňa je Dračia hlava, ktorá pozostáva z dvoch vrcholov: S vrchol - Veľká Dračia hlava a J vrchol - Malá Dračia hlava. Hrebeň predeľuje Zlomiskovú dolinu od Dračej doliny. Začína Dračím sedlo, v hrebeni ďalej nasleduje Veľká Dračia hlava, Štrbina Dračej hlavy, Malá Dračia hlava a končí v Zlomiskovej bránke, ktorá od neho oddeľuje Zlomiskovú vežu.
Krásna túra alpského charakteru s prevýšením až 1000 metrov v Bielovodskej doline. Celá túra je z väčšej časti prevažne na čistom snehu do 60-70°, okrem úvodných ľadíkov za (WI 2/2+) a v strede žľabu ľadu za (WI 3/4) zaleží však od aktuálnych podmienok.
%20(1).JPG)
.jpg)
