Baranie rohy

Baranie rohy patria medzi ľahko dosiahnuteľné tatranské vrcholy. Majú dva vrcholy. JV (vyšší) a SZ sa týčia na začiatku postrannej rázsochy smerujúcej k Lomnickému štítu a rozdeľuje ich Barania Škára. Oba vrcholy ležia už mimo hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Od Vyšnej Baranej Strážnice v hlavnom hrebeni ho oddeľuje Barania priehyba a od Spišskéhe štítu Baranie sedlo, ľahko priechodné zo strany Kotliny piatich spišských plies i zo strany Veľkej Zmrzlej doliny.

Fotografie

Foto - cesta Indiánske leto

Nadmorská výška:   max. 2526,2 m.n.m.                      Približný čas:   9 h

                               min:   950 m. n. m.                       Prevýšenie: 1576,2 m

Popis trasy:

Biela voda, rázcestie pri Šalviovom prameni, Chata pri Zelenom Plese, prah do Veľkej Zmrzlej doliny, Baranie sedlo, Baranie rohy, Baranie sedlo, Teryho chata, Hrebienok, Starý Smokovec

Lomnický štít - Medené lávky

Lomnický štít (cca 2634), každému to známy vrch  asi netreba nejako predstavovať. Spomeniem len, že ide o druhý najvyšší vrch a tretí najvyšší bod Tatier. Zhľadiska dostupnosti - vďaka lanovej dráhe aj najnavštevovanejším štít a zároveň aj najvyššie obývané miesto Slovenska.

Po prvýkrát dosiahol vrchol Lomnického štítu z Medených lávok obuvník a amatérsky baník Jakub Fábry (v období rokov 1760 – 1790). Touto trasou rodina Fábryovcov znášala rudu do prístrešku pri Zelenom plese, kde z nej vystriedili obsah malachitu a kúsočkov striebra. Ale ani sám Fábry nepotvrdil, že bol na Lomnickom štíte ako prvý.

Fotografie

Nadmorská výška:   max. 2633,8 m.n.m.                      Približný čas: 10 h

                               min:   886 m. n. m.                       Prevýšenie: 1748 m

Popis trasy:

Tatranská Lomnica, nad Matliarmi, rázcestie pri Šalviovom prameni, Chata pri Zelenom Plese, prah do Veľkej Zmrzlej doliny, Medená kotlina, Medené lávky, Medená štrbina, Lomnický štít, Lomnické sedlo, Skalnaté pleso, Tatranská Lomnica

Lomnický štít   -  Jordánova cesta

Lomnický štít z Lomnického sedla

Lomnický štít - Puškáš

Lomnický štít - Hokejka

Kościelec, Svinica a Kasprov vrch

Kościelec (2155m) je nápadným skalný vrch v dlhom hrebeni, ktorý rozdľuje Gasienicowou dolinu.             Z vrcholu je výhľad na celé údolie Gąsienicowa a na panorámu vrcholov Orlej perci.

Svinica (2301m) je impozantný vrchol západných Vysokých Tater tvoriaci dominantu doliny Zadná Tichá i Gasienicowa. Má dva vrcholi - vyšší vrchol je 2301m vysoký a ide naň turistická značka a nižší má 2291m. Svinica je oblúbený a často navštevovaný vrchol hlavne pre blizkosť lanovky na Kasprov vrch.

Kasprov vrch (1987m) Kasprowy Wierch v polštine je vrch v Západných Tatrách na hranici Slovenska a Poľska.

Názov vrchu pochádza podľa povesti od mena majiteľa lokality, gorala Kaspera. Vrchol je vďaka lanovke ľahko dostupný a patrí tak k najnavštevovanejším v Tatrách. V budove lanovky v nadmorskej výške 1 959 m n. m. sa nachádza okrem meteorologickej stanice aj bar a reštaurácia.

Koscielec

Svinica

Kasprov vrch

Fotografie:

Nadmorská výška:   max: 2301 m. n. m.                                Približný čas: 10h
                               min:   935 m. n. m.

Popis trasy:
Zakopane - Kuźnice, Dolinou Jaworzynka na Przelecz miedzy Kopami, Murowaniec, Czarny staw Gasienicowy, sedlo Karb, Kościelec, sedlo Karb, Svinické sedlo, Svinica, Svinické sedlo, Laliové sedlo, Suché sedlo, Kasprov vrch,  Kuźnice - Zakopane